Snažíme sa čo najviac poznávať. Ľúbime všetkých a všetko čo ľúbi nás. Naša identita na tomto svete je však pre veľa ľudí komplikovaná. Naše prejavy sú ťažko pochopiteľné, pretože sledujeme svet ako hru na veľkej scéne. Na ničom tu totiž nezáleží. Jediné, čo má aký taký zmysel je láska, nech to znie akokoľvek pateticky, je nám to jedno. Nie však len láska milenecká, ale všeobecne. Akákoľvek nesebecká...respektíve ozajstná láska, lebo len tá je nesebecká.

Snažíme sa dívať na všetko z čo najväčšieho nadhľadu a snažíme sa prispôsobiť akémukoľvek prostrediu... okrem násilia! To akceptujeme len za účelom priamej obživy.

Snažíme sa všetko a všetkých pochopiť, to neznamená, že naše pochopenie je súhlas!

Náš postoj k svetu spôsobuje, že:

·         Odmietame akékoľvek autority, ktoré si svoju autoritu nezískajú priamo u nás. Nectíme nikoho a nič bez osobnej skúsenosti. To neznamená, že nepoznáme autority, len ich proste neprijímame bezvýhradne. Autority akejkoľvek cirkvi, či inej komunity si radi vypočujeme, ale pokiaľ nás neoslovia, neexistuje mandát, ktorý by náš záujem udržal.

·          Neškatuľkujeme, bridí sa nám zadeľovanie do skupín alebo organizácií, druhov, či typov, ktoré slúži k vynášaniu súdov alebo prijímaniu rozhodnutí.

·         Neviažeme sa k nikomu a k ničomu. Tiež dokážeme milovať až do špiku kostí, ale vždy si uvedomujeme, že to, čo cítime je energia, ktorá nás má viesť k prospechu nášmu, ako aj ostatných. Už vôbec sa neviažeme na znamenia, ani na symboly.

·         Prijímame život tak, ako plynie a snažíme sa s ním čo najlepšie naložiť. Neexistuje osud, sú len dané možnosti, no vyberáme si sami.

Myslíme si, že život je o naberaní nových skúseností, nových informácií. Tradície sú na udržovanie vedomostí z minulosti a tým príprava na budúcnosť. Treba ich vedieť čítať s pomocou vždy novších a novších poznatkov. Nechceme ich ani odmietať, ale ani im podliehať!

Ostatní nás môžu stretnúť  v opere nadchýnať sa nad Mozzartovým Don Giovanni alebo Verdiho Nabuccom, následne si však za volantom uľavíme oplzlým nadávaním na nejakého šikovníčka. Môžu nás vidieť a počuť diskutovať distingvovane, kultúrne a veľmi sústredene na humánne témy a následne v dedinskej krčme zosmiešňovať intelektuálne pôsobiacich šašov, ktorí si nezakladajú na obsahu, ale na forme prejavu. Môžu nás vidieť prejaviť pochopenie nad  tým istým konaním, za ktoré následne nemilosrdne potrestáme, prípadne zamedzíme jeho pokračovaniu.

Pre toto všetko môžeme mať pocit, že sme príliš rizikoví, príliš rozporuplní a ťažkí. Možno dokážeme pochopiť takmer všetkých a radi objavujeme zaujímavosti, ale to neznamená, že to aj vnímame a ctíme rovnako ako ostatní. Odmietame podmieňovať svoje city... čímkoľvek... vierou, dátumom, rasou, národom, zdravím, inteligenciou, kultúrou...

 

Ak si sa spoznal v tejto charakteristike, vitaj a uži si rozjímanie na ceste mimo systém ...