Život v poznaní

24.05.2012 17:04

Vesmír je v neustálom pohybe. Ani tá najmenšia čiastočka z neho nestojí. Je to základná vlastnosť celého prostredia, v ktorom sa prejavujeme skrze ego. POHYB. Táto podmienka dáva život dvom aspektom vnímania vôle.

Prvý aspekt je ten, že neustály pohyb umožňuje rovnako neutíchajúcu tvorbu. Môžeme stále znovu a znovu tvoriť. Akákoľvek zmena je otvorením nových možností. Neexistuje stabilita, teda neexistuje strnulosť. Každý okamih je znovuzrodením a my môžeme každým mihnutím oka začať žiť život podľa nových pravidiel. Minulosť nie je dôležitá, pretože akúkoľvek stopu zanechá, svoju budúcnosť vždy staviame od nových základov. Je to povznášajúci a oslobodzujúci pocit ako keď kreslíme do vody. S každým ťahom začíname odznova. Sústreďujeme sa len na to, čo máme momentálne v hlave, nech sme tam čmárali predtým čokoľvek, dávno to splynulo s hladinou. To, čo dokážeme vnímať sú len momentálne vlny súčasných pohybov. Pohyb však je vlastnosť, ktorá vznikla po stvorení vesmíru vôľou. Je to preto cudzie prostredie, pre vôľu netypické. Základnou vlastnosťou vôle je totiž stabilita. Prejav vôle mimo vesmír je svetlo, a preto svetlo ako jediné vo vesmíre stojí. Má teda z pohľadu vesmíru konštantnú rýchlosť. Vesmír sa nachádza vo svetle. Je to rozvlnená prepletená pavučina energetických vlákien, ktoré sa chvejú v rôznych vlnách, smeroch a rýchlostiach. Práve pohyb tejto pavučiny spôsobuje jej nerovnomernosť a rôznorodosť. Predstavte si chumáč čiernej vaty, ktorá sa zmieta a preformováva vo svetelnom prostredí. Mení hustotu prepojenia vlastných vlákien a to spôsobuje prenikanie svetla skrz. Pohyb je pre vôľu neprirodzeným vyjadrením. Nedokáže vstúpiť do pohybu a stať sa jeho súčasťou inak, než svetlom. Vnímanie vôle však je ucelené a vidí vesmír vo všetkých jeho prejavoch, vidí príčinu i následok všetkých javov a celá existencia tohto stvorenia je stále len jedným okamihom. Pre vstup vôle do vesmíru je potrebné použiť nástroj a tým nástrojom je ego. Skúšali ste už na lunaparku centrifúgu? Všetko sa okolo vás krúti hore a dolu hlavou, ani neviete rozoznať, kde je zem a kde nebo. Samozrejme, že citlivejším povahám sa prekrúti žalúdok. Zúfalo hľadajú nejaký pevný bod, na ktorý by sa zafixovali a to spôsobuje ešte väčšie závrate, pretože žiaden pevný bod nevedia nájsť.

Preto druhým aspektom vnímania vôle v prostredí pohybu je utrpenie. Je to preto, lebo sa skrze ego uprostred neutíchajúceho pohybu zúfalo snažíme zachytiť nejakého stabilného bodu. Samozrejme sa nám nedarí a my sa zožierame permanentným strachom. Aká je záchrana? Zafixovať vnímanie na vôľu, slobodnú vôľu, ktorá nie je závislá na pohybe. Odpútať sa od pohybu a pokojne spočívať v roli pozorovateľa, ktorý vníma len silu odstredivosti. Skutočná vôľa je však stredom. Každé utrpenie má svoj pôvod v mylnom zafixovaní sa na pohyb. Neschopnosti opúšťať, čo sa nám vzďaľuje a prijímať, čo k nám prichádza. Paradoxne ani neveríme, že sami ten pohyb tvoríme. My rozhodujeme akým smerom aj rýchlosťou sa rútime, respektíve ako sa rúti prostredie, skrze nás, slobodnú vôľu, teda svetlo.

1.     Vesmír spôsobuje utrpenie svojim stálym pohybom.

2.     Každé utrpenie má jasný dôvod v pripútanosti k premenlivému.

3.     Existuje spôsob ako ukončiť každé utrpenie vo vesmíre.

4.     Tým spôsobom je odpútanie sa od pohybu skrze stabilitu slobodnej vôle.

My sme tí, ktorí rozhodujú o prostredí, v ktorom sa prejavujeme. My z vesmíru robíme raj alebo peklo. K slobodnému rozhodnutiu nás privedie len návrat k slobodnej vôli a tým návratom je opustenie toho, čo sa mení.