Zachráňme ego

22.08.2012 14:01

 Myslím, že je veľmi dôležité, aby sme po všetkých tých vedomostiach, ktoré sme počas nášho vývoja prijali už konečne porozumeli vzťahu medzi vôľou (univerzálnym vedomím, bohom, prázdnotou, či ako si to kto nazýva) a egom (identitou, formou, bytosťou, či ako si to kto nazýva). Práve v dobe, kedy píšem tento text s pertraktuje chúďa ego tak rozmanito deštruktívne, že sa oplatí venovať mu jednu celú kapitolu. Urobil som tak už aj v knižke „Cesta bohov“ v časti „Duchovná prax“ v kapitole „Karma a ego“. Bola to milá alegória, kde som sa snažil jasne vysvetliť, že karmu si možno predstaviť ako záhradu, kde ego je traktor a vôľa je záhradník. Záhradník musí poznať traktor, chápať, na čo a hlavne ako sa môže používať, aby mohol zasahovať do karmy konštruktívne. V opačnom prípade môže toho tiež veľa pokaziť. Vždy, keď prácu dokončí, odparkuje traktor do garáže a vezme si iný stroj, prístroj alebo nástroj na ďalšie potrebné zasahovanie do záhrady – karmy, aby ju zveľaďoval. Každá takáto výmena zariadení je nové zrodenie. Dosť často, keď svoj nástroj nepoužívame správne, pokazíme kopu vecí a preto to naše odparkovanie nie je pokojným ukončením prospešnej práce, ale skôr zbesilý útek pred skazou, ktorú páchame. Musíme si potom vybrať nejaký iný nástroj, ktorý napraví škody. Problém je v tom, že niekedy škody spôsobíme tak veľké, že si musíme vybrať silnejší traktor, aby ich zvládol a potom... potom častokrát len zdesene sedíme v kabínke nad tými páčkami, budíkmi a gombíkmi a s hrôzou premýšľame, čo vlastne s tým máme robiť.

Prečo toto píšem? Hm, možno už mám pocit, že by bolo príjemné, aby sme zmenili perspektívu pohľadu na ego a hlavne pochopili, čo to vlastne je. Stretávam sa s tým, že len čo vyslovím slovo EGO, niektorí duchovne vzdelávaní ľudia rozšíria oči a zdesene krútia hlavou. To predsa nesmiem! Ja nesmiem mať ego! Veď všade píšu že ego je práve to, čo môže za všetko utrpenie! Fuj, zbavme sa ho! Úprimne súcitím s týmto postojom, no jedná sa o deformáciu duchovného posolstva. Ego je jediný nástroj, ktorý máme, aby sme sa mohli prejaviť v podmienenom vesmíre. Skrze ego vnímame, cítime a prežívame, ako aj prejavujeme svoje kvality, odovzdávame informácie a zrkadlíme obraz o vnútornej realite. Je dôležité pochopiť a vnímať ego ako svoj NÁSTROJ, KTORÝ SOM SI DOBROVOĽNE VYBRAL PRE TOTO ZRODENIE. Nie je škodlivý ani zlý. Nejde o nepriateľa ani o predátora.

Tento nástroj je sofistikovaným stvorením, ktoré má v sebe zakódované všetky základné informácie, ako prežiť. Jeho centrom je mozog a ten vyhodnocuje všetky zmyslové vnemy v materiálnom vyjadrení a na základe analýzy jasne vyhodnocuje situáciu a zadáva príkazy k aktivite, ktorá má len jednu základnú premisu. Prežiť čo najdlhšie.

Prosím, nešokujme ho tým, že meditáciou ho chceme zabiť. Ego v meditácii len tíško a pokojne spí, oddychuje a my, skutočná vôľa, sledujeme film prejavu svojho ega a vychytáva chyby, ktoré následne v bežnom živote, zasa skrze EGO, naprávame! V meditácii prijímame všetky potrebné informácie k tomu, aby sme vo svojom živote – karme vykonali potrebné zásahy, vedúce k rozvoju ducha. Čím hlbšie vnímame svoju duchovnú podstatu, tým ľahšie sa nám s egom narába. Nenadávajme na ego, neobviňujme ho zo všetkých príkorí, ktoré sa nám dejú. Ono sa snaží len poctivo robiť svoju robotu. To MY sme nepozorní. To MY nevenujeme pozornosť štúdiu a očakávame, že ego spraví veci za nás. Kto chová psíkov, určite mi dá za pravdu, že pes veľmi odzrkadľuje správanie svojho pána. Dokonca aj výber psíka napovedá veľa o jeho pánovi. Tak isto je to aj s egom. My sami si ho vyberáme a sami zadávame kritériá, aké ma byť. Zbytočne potom, keď ho už začneme používať hulákame, že je hentaké alebo onaké. Spoznajme ho! Pochopme, na čo slúži a začnime ho správne používať.

Áno, sú dimenzie a úrovne vnímania, kde ego nepoužívame, ale nie je to táto!!! Tu sme sa zrodili práve preto, aby sme pochopili tento vzťah a vedeli v ňom prežívať aj tvoriť celý podmienený vesmír.

Preto vystríham všetkých na ceste za slobodou. Nevedie skrze zabitie ega! Vedie len skrze láskyplné pochopenie jeho úlohy a správne použitie k osohu všetkých cítiacich bytostí vesmíru. Milujme sa všetci, no začnime sa učiť skutočne milovať najprv sami seba. Milovať svoje ego, ako milujem svojho psíka. Ak ho naozaj milujem, viem, kedy byť prísny, kedy trvať na mojej vôli. Viem, kedy ho môžem nechať nabrať vlastnú skúsenosť, aj keď boľavú. Viem, kedy ho môžem nechať len tak sa vyblázniť a viem, kedy mám trvať na disciplíne. Moje ego je moje dieťa aj môj psík zároveň. Nenechá ma samého, ochráni ma, no zároveň je absolútne odkázané na moju vôľu. Ak ho nechám bez povšimnutia, stane sa z neho sebecký arogantný zaslepený a veľmi nešťastný a opustený odroň. Bude sa báť všetkého naokolo, zúrivo štekať a hrýzť, pretože nepoznal lásku a milujúci záujem.

Aké je naopak nádherné dívať sa na oddaného psíka, ako visí očami na pánovi a čaká, čo mu prikáže. Aj sa smejeme občas, keď vymýšľa neplechu, kradne papuče, strká ňufák medzi nohy alebo hravo hryzká. No vždy keď je toho dosť, prísne zastavíme jeho vyčíňanie. Sklopí ušká a previnilo zazerá. Čaká zasa na to, kedy môže byť osožný a pochválený.

Prosím preto, nezabíjajme ego, len ho proste s láskou vychovávajme. Je tu pre nás a chce byť len užitočné.