Vzťahy, vedomé putá a závislosti

07.12.2015 15:01

Vôľa je prejavom Tvorivého vedomia tak isto, ako strach je prejavom Ega. Keď sa púšťame do bádania v prostredí, ktoré vôbec nepoznáme, je dobré mať pár orientačných bodov. Od nich sa môže odvíjať ďalšie nové spoznávanie. Tieto orientačné body môžeme kľudne nazvať dogmy. Pri rozpoznávaní ega to nie je inak. Tieto dogmy sú veľmi vhodné ako oporné body, ku ktorým sa môžeme vždy vrátiť, ak zablúdime. Nie je potrebné sa ich za každú cenu držať, veď potom by sme toho veľa nového neobjavili. Je to však veľmi príjemné mať niečo, k čomu sa dá vrátiť, ak stratíme orientáciu.

Prvou takouto dogmou pri objavovaní celistvej ľudskej bytosti je práve tvrdenie, že existuje Tvorivé vedomie, ktoré vníma aj sa prejavuje nezávisle od Ega. Tiež je dogmou, že existuje Ego, ktoré vníma aj sa prejavuje v závislosti na Tvorivom vedomí. Ľudská bytosť je celistvým prejavom týchto dvoch prepojených aspektov vnímania a prejavu. Tvorivé vedomie sa nerodí ani nezomiera. Existuje mimo všetkých systémov Ega a dokonca riadi tieto systémy skrze svoj nástroj – Ego. Ego nie je bytosťou. Je to len sofistikovaný prostriedok prejavu Tvorivého vedomia v systéme, kde sa Tvorivé vedomie nevie prejaviť priamo. Ten systém môžeme pokojne nazvať egocentrický, pretože je sústredený okolo Ega. Záver teda je, že pokiaľ sa Tvorivé vedomie chce prejaviť v egocentrickom systéme, musí k tomu použiť svoj nástroj, ktorý mu to umožňuje a to je Ego.

Čo z toho vyplýva? Zámer tvoriť v egocentrickom systéme je podmienený výberom Ega, s ktorým sa Tvorivé vedomie prepojí. Takto vzniká prvý vzťah. Jeho puto umožňuje Tvorivému vedomiu prejavovať sa v egocentrickom systéme a Egu umožňuje existovať. Je to prepojenie Maliara a Štetca, Spisovateľa a Písacieho stroja, Programátora a Počítača. Jeden bez druhého jednoducho nedokážu tvoriť a o neustálu tvorbu predsa v egocentrickom systéme ide.

Každý vzťah vo vesmíre má svoj osoh, no môže byť vnímaný ako všetko vo vesmíre dvoma spôsobmi. Skrze zapieranie, ktoré spôsobuje utrpenie alebo skrze prijatie, ktoré prináša pocit šťastia. Prichádzame teda k jednoduchému poznaniu. Pokiaľ je vzťah neprijatý, trpíme. Pokiaľ ho prijímame, sme šťastní. Čo to ale znamená v praxi? Kedy môžeme povedať, že niečo prijímame? Neviem, ako vy, ale ja to potvrdím len vtedy, ak niečomu rozumiem a viem, čo mi to prináša a čo to odo mňa chce. Tiež mi je jasné, na čo to môžem použiť a že za to zaplatím to, čo som ochotný vymeniť. Skrátka a jasne považujem vzťah za prijatý, ak mi je jasné, čo mi prináša a čo mu mám ja za to dať. Pochopiteľne to prvé chcem a to druhé som ochotný ponúknuť. Takéto prepojenie môžeme považovať za vedomé puto.

 

 

 

 

Existuje aj vzťah, ktorý síce prináša osoh, no prežíva sa v ňom utrpenie. Už sme si uvedomili, že je to preto, lebo nie je prijatý. Čo to znamená v praxi? Kedy nedokážeme prijať niečo, čo k nám prichádza, či už je to človek, zviera, situácia alebo idea?

Znovu sa vám pokúsim dať tip, ako to vnímam ja. Všimol som si, že nedokážem prijať čokoľvek, ak tomu jednoducho nerozumiem. Neviem, čo sa mi ponúka, nechápem, čo by som z tej ktorej situácie mohol mať. Keď mi aj je jasné, čo by som mohol získať, nedokážem prijať ponuku, ak mi nie je jasné, čo za to mám dať JA. Toto je veľmi dôležité uvedomenie. Vychádza z toho, že každý vzťah, v ktorom prežívam utrpenie je vlastne vzťah NEVEDOMÝ. V každom jednom príklade nevedomého vzťahu si všímame zvláštny spoločný menovateľ a tým je ZÁVISLOSŤ.

Je až smiešne jednoduché, ako sa to dá aplikovať do praxe. V mojej terapeutickej praxi som sa stretol s veľa prípadmi, kedy si sami ľudia definovali svoje vzťahy s človekom, situáciou, prácou alebo omamnou látkou ako závislosť a žiadali ma o pomoc pri zbavení sa takéhoto deštruktívneho zväzku. Viete, čo mali všetky závislosti spoločné? Už určite viete. Bola to totálna neschopnosť definovať, čo dotyčnému tento vzťah prináša a čo za to platí. To už hovorím o tých šťastlivcoch, ktorí si tento deštruktívny vzťah vôbec všimli, že existuje a správne ho aj pomenovali ako závislosť. Na moju otázku, prečo ten vzťah udržujú, len zúfalo hľadeli do prázdna a vôbec nevedeli, čo na to majú odpovedať. Väčšina z nich utekala k naučeným trkotaniam o fyzickej alebo psychickej závislosti a vôbec netušili, čo tieto pojmy znamenajú...a pravdu povediac, ani ja netuším, čo pod týmito termínmi vlastne súčasná medicína chápe. Ja viem a vám to ponúkam, že závislosť je nevedomá pripútanosť. Jednoducho vojdeme do vzťahu a nerozumieme tomu, čo v ňom chceme a čo za to doň vkladáme.

Keď vzniká závislosť Tvorivého vedomia na Egu, má to rovnaké prejavy ako každá iná závislosť. Prvé štádium závislosti sa prejavuje tým, že si ju zainteresovaný vôbec neuvedomuje. Respektíve tvrdošijne ju zapiera. Túto etapu prekonať je veľmi náročné a Tvorivé vedomie je odkázané úplne na kvality Ega. Môže len dúfať, že cez toto prebudenie prejde Ego s čo najmenšou ujmou. Vždy sa o to snaží, pretože Ego bude aj po objavení prvotnej závislosti potrebovať na tvorbu. Veľmi často preto Tvorivé vedomie do tohto prebudenia ani nejde. Jednoducho by zvedomnenie závislosti dané Ego nedokázalo ustáť. Necháva ho preto pokojne si hovieť v závislosti a tvorí skrze neho to, čo potrebuje. Tí, ktorí sa už rozhodli priznať závislosť nie sú na tom spočiatku o veľa lepšie ako nepriznaní závisláci. Vidia realitu a sú ňou častokrát zdesení...ako aj my, ktorí čítame tieto riadky, no nie?

Čo sme sa teda dozvedeli? Pokiaľ nepripúšťam, že nejaký vzťah Tvorivého vedomia a Ega vôbec jestvuje, je jasné, že odmietam pripustiť, že nejaké tvorivé vedomie vôbec jestvuje. Priznávam existenciu výlučne len tvorom, priestoru alebo situáciám, ktoré sa dajú popísať, preskúmať alebo vnímať a experimentálne dokázať. Zaujímavé je, že táto obmedzenosť je ešte stále taká moderná. Každé pozorovanie musí mať totiž svojho pozorovateľa a toho nám zatiaľ žiadny vedný odbor uspokojivo nepopísal. Dokonca sa veľa vedeckých pracovníkov bije do pŕs, že žiadny takýto pozorovateľ ani neexistuje. Toto zapretie preto vytvára neschopnosť vôbec spozorovať vzťah Tvorivého vedomia a Ega, nieto ešte popísať jeho zmysel a účel. Jedná sa teda o jasnú ZÁVISLOSŤ.

Na začiatku liečby každej závislosti je priznanie, že sme závislí. Priznávame teda, že tu máme vzťah Tvorivého vedomia a Ega, no vôbec netušíme, ako vznikol, prečo a na čo slúži. Výborne. Toto úplne stačí na to, aby sme zo závislosti mohli začať budovať vedomú pripútanosť, teda obohacujúci vzťah, ktorý prináša osoh nielen zainteresovaným, ale aj celému jeho okoliu.