Všetko, čo sa deje, sa deje pre môj osoh

18.10.2013 20:16

Snažíme sa vždy vyjadrovať, čo cítime a nepotrebujeme pri tom nikoho napádať. Naše pocity sú však často prepojené s okolím. Je jasné, že okolie na ne bude reagovať. Nikdy nekoná svojvoľne. My však budeme k tomuto javu pristupovať vedome. Sme si jasne vedomí, že každá reakcia nášho okolia je zapríčinená našim prejavom. Pokiaľ zmeníme náš prejav, zmení sa aj reakcia okolia. Kto môže zmeniť náš prejav? Len my a tým sa stávame aj pánmi nášho okolia. Spočiatku nie je dôležité, či vedome prejavujeme naše pocity. Okolie ich totiž vníma a bude na ne reagovať, či ich prejavíme vedome alebo nie. Metódou pozorného skúmania môžeme objaviť vlastné rezervy – nedostatky, ako aj kvality.

Existujú dve polarity objavovania, respektíve reakcií okolia.

·         Negatívna polarita objavovania kvalít je KONFLIKT (Zbavovanie sa deformovaných postojov voči sebe samému)

·         Pozitívna polarita objavovania kvalít je SPOLUPRÁCA  (Rozvíjanie kvalít vlastnej osobnosti pre osoh svoj aj svojho okolia)

KONFLIKT

Konflikt prichádza do nášho života preto, aby nám ukázal, ktoré naše vlastnosti a ich prejavy nie sú v súlade s našim zámerom. Sme priamo vystavení ich pôsobeniu, aby sme ich mohli vedome uchopiť a zmeniť, či odstrániť. Tu prichádzajú na rad naši učitelia. Už sme to tisíckrát zažili. Tisíci prvý to môžeme zmeniť. Základom je poznanie, že v konflikte proti mne nestojí nepriateľ. To neznamená, že ho musíme mať radi. Je to však učiteľ, ktorého môžeme pokojne neznášať, no predsa má za úlohu odovzdať nám nejakú vedomosť. Na prijatie vedomosti potrebujeme koncentráciu a tú strácame priamoúmerne s nárastom emócie. Emócia nás upozorňuje na to, že sme „zasiahnutí“ a je dôležité si ju všimnúť. Nemôžeme však dopustiť nechať sa ňou viesť.

Pozrime na konflikt už z pohľadu účastníka, ktorý bol zasiahnutý konfliktom. Všimol si to tým, že mu útok zvonka spôsobil emóciu. Jednoducho, ak nám niekto povie niečo, čo nás „vytočí“, znamená to, že nás zasiahol a stojí v roli učiteľa.

 (Veľa ľudí, ktorí praktizujú meditácie a duchovne sa rozvíjajú v tomto okamihu robí triviálnu chybu. Po zásahu emóciou pri útoku ihneď všetko rozpúšťajú a útok proste zaprú spôsobom „mňa nemôžeš uraziť“, „posielam ti lásku“ a podobne... Odmietnu sa zaujímať o „učebnú látku“. )

V okamihu, kedy sme zasiahnutí, priznávame svoju emóciu a prejavíme, čo cítime. Priznáme sa, že sme tým útokom zasiahnutí. (Toto je najväčší nápor na ego, pretože bude robiť všetko preto, aby sa tomuto priznaniu vyhlo. Zásah totiž znamená, že učiteľ zasiahol citlivé miesto. Jeho vyjadrenie nesie v sebe posolstvo pravdy o tom, ako sa vnímame. Pripomínajme si stále, že učiteľ nám má ukázať našu slabosť preto, aby sme ju napravili. Tak sa učme! Nehodnotíme učiteľa, pretože to môže byť ktokoľvek a vôbec nie je potrebné si s ním budovať akýkoľvek vzťah. Môže nám odísť zo života tak náhle, ako prišiel. Pokiaľ tento postoj zvládneme, naozaj nás tieto učiteľské typy opustia alebo k nám zmenia svoj postoj na priateľa.)

Po priznaní, že sme tým útokom zasiahnutí, začíname manipulovať celý ďalší priebeh k svojmu prospechu a vzdelaniu. Ako? Jednoducho...otázkami.

Sformulujem otázky veľmi všeobecne. Je jasné, že každá situácia si vypýta autentickú formuláciu. Berme to tak, že v každom konflikte musíme dostať tieto tri odpovede?

„Čo ti skutočne na mne vadí?“

„Ako to môžem zmeniť?“

„Ak to zmením, zmeníš aj ty svoj postoj ku mne?“

 

Prvá odpoveď nás musí zabolieť, ako naozajstný zásah.

Druhá odpoveď musí byť pre nás prijateľná. Musí to byť niečo, čo si sami dokážeme predstaviť ako nenásilné a uskutočniteľné bez vnútorných konfliktov.

Pokiaľ nás nezasiahne prvá odpoveď, pýtame sa opätovne. Pomáhame učiteľovi zmenenou formuláciou otázky, aby nám odpovedal zrozumiteľnejšie. Nezabúdajme, že 99,9% ľudí netuší, že sú v roli učiteľa. Preto im často musíme pomôcť sa vyjadriť tak, aby nás zasiahli. Ak sa to nepodarí, konflikt nie je náš. Môžeme z neho pokojne odkráčať. Útočník má v podstate právo na svoj názor a my máme právo ho ignorovať.

Pokiaľ v druhej odpovedi nenájdeme niečo, čo sme ozaj ochotní urobiť, zasa sa pokúšame pýtať ďalej. Pobádame učiteľa, aby ešte niečo vymyslel, čo by sme boli ochotní zmeniť. Nezabúdajme, že sme sa vzdali boja a preto sa musíme na návrhy dívať objektívne. Ak to nenaruší našu sebaúctu a máme na to zdroje, tak sa asi jedná o správnu voľbu.

Tretia otázka je kontrolná. Je to ako uzavretie kontraktu, kde sú obe strany vedomé toho, že tento vzťah je skutočne osožný. Pre nás je to známka toho, že sme naozaj vykonali odhalenie a nápravu našej slabosti. Pokiaľ nás odpoveď neuspokojí, musíme začať od začiatku.

Najlepší učiteľ je ľudská bytosť, lebo tá nám na otázky môže odpovedať priamo. Takýmito učiteľmi sú však aj situácie, nehody, choroby. Prichádzajú vtedy, keď odmietame prijať učenie sa s ľudskými bytosťami. Jednoducho nedávajú možnosť sa pýtať ale rovno nás zastavujú v ďalšom konaní. Chceme odpoveď prečo sa nám stala nehoda alebo sme ochoreli? Vráťme sa ku konfliktom a prežívajme ich už teraz vedome.

SPOLUPRÁCA

Prijímanie vedomia o svojich kvalitách nie je také ľahké, ako sa spočiatku zdá. Môžeme si pomyslieť, že keď nás chvália, je to predsa krásne. Vieme však pochvaly prijímať vedome? Pamätáme si, ako reagujeme častokrát na pochvalu?

„Ale choď, veď to je normálne... veď to vie predsa každý... ále, preháňaš...“

Poznáme to, že? Výhodou pozitívnej polarity objavovania našich kvalít je azda len to, že sa dá rozvinúť častejšie. V prípade negatívnej polarity totiž musíme čakať na konflikt a každý rozumný človek sa konfliktom samozrejme radšej vyhne. Nie je to nič príjemné. V prípade pozitívnej polarity je vhodná chvíľa na objavy práve v čase príjemnej pohody a súzvuku. Nemáme obavy a máme tým pádom väčšiu koncentráciu. Aj v tejto chvíli prichádza emócia ako dôkaz „zásahu“. Táto emócia je v podobe rozpakov alebo istého vzrušenia. V každom prípade však ide o disharmóniu, ktorá nás upozorňuje na zásah.

Ďalšou výhodou pozitívnej polarity je tiež to, že nemusíme čakať na príležitosť. Jednoducho to na svojho priateľa, známeho, či partnera rovno vybalíme a čakáme, čo sa bude diať. Čo máme vybaliť? Žiadne prekvapenie, zasa len otázky a zasa len tri. Tiež je formulácia vo vlastnom výbere. Vždy bude autentická pre konkrétnu chvíľu.

Ich všeobecná podoba je asi takáto:

„Prečo ma potrebuješ?“

„Ako to môžem rozvíjať?“

„To je tá hodnota, kvôli ktorej ma potrebuješ?“

 

Nebudem sa už veľmi rozpisovať, pretože platí rovnaký postup, ako aj pri konflikte.

Prvá otázka nám má spôsobiť emóciu, čo je dôkazom zásahu. Môže to byť dojatie. Ja mám radšej silnejšiu kávu, ako napríklad rozpaky až prekvapenie, ktoré ma tlačí do odmietnutia tvrdenia ako prehnaného. Dávajme si pozor, pretože sa môže objaviť aj negatívna emócia. Vtedy máme chuť rozhorčiť sa nad takým tvrdením ako plochým alebo nevďačným. Pokúsme sa vyrovnať s emóciou akéhokoľvek druhu. Nezabúdajme, že je to dôkaz zásahu do čierneho.

Druhá odpoveď musí byť zrozumiteľná. Preto sa pýtame dovtedy, kým si nedokážeme predstaviť, žeby sme to mohli zvládnuť.

Pri tretej odpovedi rovnako platí, že je to potvrdenie správnosti. Pokiaľ ho nedostaneme, začíname od začiatku. Pokiaľ áno, sme hotoví.

Pripomínam, pri oboch prípadoch platí, že tú zmenu nášho správania, ktorú sme prijali pri konflikte alebo rozvoj našej kvality prijatej pri spolupráci v druhej odpovedi musíme bezpodmienečne aplikovať. Iba tak sa pohneme ďalej.

Táto taktika pri oboch polaritách je taktikou, ktorá rozvíja ego. Pracuje s egom a snaží sa ho pohnúť ku konštruktívnemu napredovaniu. Ego má však stratégiu obaľovať sa bezpečným opevnením, ktoré ho chráni pred akoukoľvek zmenou. Preto sa tak rozvíjame v umení argumentovať alebo bojovať. Preto sa tak chránime pred najrozličnejšími hrozbami. Odmietame zmenu.

Každá výrazná zmena je pre ego potenciál nebezpečenstva. Akékoľvek známe utrpenie je pre ego lepšie ako neznáma sloboda.

Prvá odpoveď vždy nabúra pevnosť opevnenia ega. Preto zabolí. Každá druhá odpoveď však už hľadá spôsob, ako ego vmanipulovať do aktivity. Preto sa mu to musí páčiť. Tretia odpoveď kontroluje, či sme sa obe strany nedali uchlácholiť len kĺzaním sa po povrchu. Povrchnosť je tiež špecialitkou ega, ako sa vyhnúť poznaniu.

Bolo by ideálne, keby sa dali absolvovať všetky tri otázky s jedným človekom v jednom rozhovore. Takých vedomých učiteľov asi veľa nenájdeme. Aspoň nie na začiatku. Majme trpezlivosť a nevzdávajme to hneď, keď nám niekoľko učiteľov z takého náporu ujde. Trpezlivo pokračujem v našej otázkovej kampani. Trpezlivosť je predsa synonymum pokory. Nuž a každý, kto sa raz vydal ne cestu duchovného rastu vie, že pokora je najdôležitejšia opora, ktorá nám vždy pomôže udržať ten správny smer.