Úskalie vzorov

27.07.2011 10:30

    Duchovná bytosť sa prejavuje vo fyzickom svete skrze ego. Ego je nástrojom, prostredníctvom ktorého môžeme efektívne konať. Stotožnenie sa s egom ako s jediným prejavom a pôvodcom prejavu je tá primárna ilúzia, ktorá nás udržuje v nevedomosti. Zapretie ega je zamietnutie konať zo slobodnej vôle. Zo strachu pred pokušením ilúzie sa zatvoríme do väzenia. Kľúč nie je v zápase o nadvládu – ducha nad egom alebo ega nad duchom. Kľúčom je harmónia. Duchovná podstata nášho bytia má s úctou a zručnosťou narábať so svojim cenným nástrojom – egom. Ego chráni duchovnú tvorbu v podmienenom svete.

    Vnímajme ego ako súčasť ducha, pretože bez ega sa duch v podmienenom svete neprejaví. Každé ego je odrazom zručností ducha. Stojí však na opačnom póle. Keď je duch plus, ego je mínus a naopak. Predstavme si jemné ruky mladej umelkyne, ktorá dostane úlohu nachystať drevo na zimu. Sekera by jej určite nestačila. Aby bola úspešná, bude potrebovať ťažkú techniku. Bez nej úlohu nezvládne alebo sa jej jemná telesná schránka úplne zoderie. Naproti tomu ošľahanému drevorubačovi stačí jedna riadna sekera. Dokážeme si predstaviť obdobie, keď sa umelkyňa učí narábať s motorovou pílou? Ja osobne by som sa v jej blízkosti teda radšej nezdržiaval...

    Buďme opatrní v pozorovaní prejavov ega. Ako svojho, tak aj ostatných. Nie nadarmo nás duch učí odpúšťať. Odpúšťanie je očista nášho poznania. Každá minca má dve strany. Aj mesiac z jednej strany nádherne žiari a z druhej je temný.

    Nemusíme sa báť nasledovať vzory. Je však rozdiel medzi podriadením sa a nasledovaním. Podriadenie znamená stretnúť bytosť a žiadať od nej príkazy, inštruktáže, sľubovať oddanosť a vernosť. Nasledovanie znamená pozorovať a vyberať si to, čo je pre nás osožné. Nasledovanie znamená vyhľadať blízkosť bytosti, ktorá nás inšpiruje k vlastnému rozvoju.  To je pravá úloha ducha prejavujúceho sa v egu – INŠPIROVAŤ.

    Najčastejším omylom inšpirácie je žiadať od inšpirujúcej osoby, aby bola taká, akou sa my chcem stať. TO SA NESTANE! Úlohou inšpirujúcej bytosti je ukázať, že náš cieľ je možný, ale cesta je vždy odlišná, možno podobná, no nie rovnaká. Preto sa nám často stáva, že stretneme človeka, čo je pre nás úžasný. Fascinuje nás jeho čistota, múdrosť, vyspelosť a my chceme byť presne ako on. Potom ho pristihneme, ako si zamyslene v kútiku prehĺta vlastné šušne a sme zdesení. Naše ideály sa zrútia s takým rachotom, že ho počuť na Marse. Je to niečo tak odporné, že s hnusom utekáme a desíme sa predstavy, žeby sme s ním mali mať niečo spoločné. Žili sme však v OMYLE! My sme nechceli byť ako on, my sme chceli, aby on bol taký akými sa my sami chceme stať. Tým sa ho snažíme vtlačiť do našej zásuvky a on sa tam nechce vojsť.

    Pravý duchovný vodca inšpiruje. Nedá sa napodobniť. Môže s nami pobudnúť na okamih, v ktorý nám vie poradiť. Cesta duchovného rozvoja je však našou vlastnou intímnou záležitosťou.

    Preto prijímajme poznania a odpúšťajme ľudskosť ich nositeľom. My sami sa totiž raz necháme inšpirovať a druhýkrát inšpirujeme. Pokiaľ nájdeme človeka, čo zvláda situáciu, s ktorou si sami nevieme rady, nechajme sa inšpirovať, pýtajme sa, nechajme si opísať pohľad z jeho perspektívy. Prijmeme tak vnem vzoru – inšpirácie a motivujeme vlastné odhodlanie nevzdať sa a naplniť vlastné ideály. Je absolútne kontraproduktívne rýpať sa v živote tohto inšpirujúceho človeka, sledovať ho do krajnosti a snažiť sa odhaliť jeho temnú stránku. Tú má totiž každý a je osobnou úlohou transformovať všetky svoje potenciály ku konštruktívnemu konaniu.