Upokojovanie mysle

07.01.2011 19:10

Táto posledná metóda pre prvú fázu praxe meditácií je zároveň základným kameňom pre stavbu ďalšieho pokroku v duchovnom vnímaní. Možno práve preto bude taká jednoduchá. Predchádzajúce metódy nás postupne uvádzali do praxe sústredenia a vedomého konania. Začali sme sa opäť učiť byť pozorní k tomu, čo práve robíme a čo sa nám deje. Táto zručnosť nás privádza k poznaniu, že to, čo sa nám deje, je to, čo práve robíme. Rozuzlím toto tvrdenie v jednoduchom poznaní. Skôr spomínané metódy meditácie nás priviedli k pozorovaniu, kde sme logicky usúdili, že čokoľvek prežívame, sme si toho sami tvorcovia. MY sami rozhodujeme o tom, ČO AJ AKO budeme prežívať. Toto poznanie si treba naozaj overiť v praxi, nie len čítať v múdrych knihách. Pokiaľ sme presvedčení o tom, že sme pánmi svojho osudu a rozhodneme sa naplniť naše poslanie, príde samozrejme potreba tak činiť. Je to naozaj veľmi jednoduché. Stačí zistiť, čo je náš duchovný zámer určený pred narodením, ktoré z našich kvalít sú vhodné na jeho realizáciu a jednoducho rozvíjať kvality, ktoré následne použijeme. Treba sa tiež správne rozhodovať, pokiaľ máme na výber, správne vyberať informácie, ktoré nám majú pomôcť a správne si vybrať bytosti, ktoré nám správne poradia. Samozrejme, v každej situácii, ktorá nastane, je potrebné nájsť konštruktívny vnem, ktorý nás posunie vo vývoji vpred a priblíži nás tak k cieľu nášho zámeru. To je teda zhruba všetko, pustime sa do toho!

 

Aha... a teraz čo?!? Možno viacerým z nás, rovnako, ako mne na začiatku, napadne nutkanie hlasno zavolať:

„Pošlite mi sem nejakého múdreho učiteľááááááááááááááááá!!!!!!!“

Aj tak sa dá. Som ale veľmi zvedavý, KTO rozhodne o tom, či ten alebo onen učiteľ je múdry? KTO má pre nás dostatočný mandát, aby nám vyberal rozhodcu, ktorý nám vyberie učiteľa? Pre pána Jána...! Aké krásne konštrukcie, však? Myslím, že asi všetci, čo čítate tieto materiály už veľmi dobre viete, ako znie odpoveď.

MY!

V nás je celý potenciál poznania. Začnime ho teda postupne vyťahovať, ako zo zásuviek, ktoré sme svojou nepozornosťou zapratali neporiadkom. Neporiadok v našom vnútri je stály prúd myšlienok viažucich nás k minulosti alebo budúcnosti. Sme tak silno pripútaní k týmto dvom iluzórnym časovým úsekom, že nekonečnosť prítomnosti nie sme schopní uzrieť. Nebojte sa, dá sa to. Proste sa naučíme ten prúd nepriehľadných závojov zastaviť a strhnúť dolu.

Poďme teda na to pekne po poriadku.

Skúsme si urobiť poriadok v poznaní, ktoré sa nám podarilo intelektuálne prijať. Nemusíme to chápať, len prijať. Ide o prejav dôvery. Našli sme myšlienku, ktorej dôverujeme. Môže to byť krátke slovné spojenie alebo dokonca celé verše. Dôležité je, že je to poznanie, ktorému hlboko dôverujeme. Na začiatku mojej intenzívnej meditačnej praxe som sa stretol s veľmi jednoduchým a o to hlbším zhrnutím náuky Buddhizmu. (Ďakujem spisovateľke Rebecca McClen Novick za knihu Základy tibetského buddhismu.) Tam a teda v buddhizme som našiel svoju prvú „mantru“ na upokojenie mysle. Bude mi cťou, ak ste v mojej písomnej práci narazili na poznanie, ktoré vám rezonuje v hlave. Mohli sme však na to naraziť v ktorejkoľvek knihe, časopise, aj pri náhodnom čítaní v knižnici, či u kaderníčky. Mohli sme ho počuť v rozhovore cudzích ľudí, alebo nám zarezonovalo v nejakom príbehu. Ide o to, čo v nás vzbudzuje nielen túžbu odhaliť podstatu tohto poznania, ale cítime aj hlbokú dôveru v to, že to tak skutočne je. Som presvedčený o tom, že pokiaľ vás v tejto chvíli nenapadá žiaden vhodný kandidát, v najbližšej dobe sa vám zjaví. Nehodnoťte to. Proste to skúste s tým, čo je vám blízke a meditácia sama vám mantru prijme alebo neprijme.

Sadnime si do pohodlného sedu, nohy pred sebou ohnuté v kolenách. Nemusia byť prekrížené. Položme si dlane na stehná alebo zaujmime pozíciu so spojeným ukazovákom a palcom, dlaňami hore, opretými o kolená.

Zhlboka sa nadýchnime.

Pustime sa do opakovania svojej mantry v rytme srdiečka a dbajme o pokojný dych. Nádych naberáme najskôr do brucha, potom do hrudníka a výdych vychádza opačne najskôr z hrudníka a potom z brucha.

Zámer v tejto metóde je ostať sústredený na mantru a preciťovať jej zmysel. Nech nás vyruší akákoľvek myšlienka, dbáme o návrat k mantre. Nenecháme sa odlákať na konštruovanie, čo nás čaká zajtra, ani čo sme vyviedli dnes alebo čo krásne sme prežili. Žiadne vizualizácie. Žiadne obrazy. Len a len mantra a nič  menej ani viac. Nedovolíme driemotám, aby nás stiahli do spánku. Stále vraciame svoju pozornosť na mantru, nech nás vyruší čokoľvek. Sme len my a mantra v rytme nášho srdca. Žiadne plány, žiadna minulosť, žiadne iné bytosti! MY! Mantra! Mantra sme my! My sme mantra!

Pokiaľ sa prejaví fyzická nepohoda, ako tŕpnutie nôh, kľudne upravíme polohu počas opakovania mantry. Sme v prvej fáze a učíme sa. Nebuďme na seba nároční. Stále majme na pamäti, že nech nás vyruší čokoľvek, vrátime sa k opakovaniu mantry. Pokiaľ príde vyrušenie vo forme bolesti, strnulosti alebo opakovane nekontrolovane zaspávame,  poslúchnime tieto príznaky a ukončime meditáciu.

Záver meditácie by mal byť vedomý. To znamená dať informáciu svojej mysli, že nie sme len vyrušení, ale meditáciu ukončujeme. Hlboký nádych a hlasné posledné vyslovenie mantry.

Odporúčam pošúchať si dlane o seba a priložiť si ich na tvár. Môžeme si tvár takto zohriatymi dlaňami aj pretrieť ako pri umývaní.

Otvoríme oči a s úsmevom nezabudneme poďakovať za meditáciu. Neriešme komu. V tejto fáze nemusíme riešiť adresáta poďakovania. On už s nami je v pozadí niekde za hranicou našej pozornosti a určite nás počuje.

Túto meditáciu na upokojenie mysle odporúčam robiť spočiatku každé ráno. Skúsme si prispôsobiť program, aby sme to zvládli. Náročnejší sa nebojme ako ráno, tak aj večer. Čas tejto meditácie nie je podstatný. Pokiaľ sa nám nedarí presiahnuť 10-20 minút aj počas pol roka, vydržme. Buďme trpezliví.  Popri tomto meditačnom cvičení môžeme v ostatnej časti dňa skúšať aj iné techniky, ktoré nás oslovia. Táto technika sa s ničím nebije.

Cieľ tejto techniky je naučiť sa spočinúť v pokoji mysle. Pokoj mysle je základným kameňom pre budovanie cesty k dôvere vo vlastnú duchovnú podstatu – k osvieteniu.

Prihováram sa za túto meditáciu hlavne pre prípad, pokiaľ sme sa vzájomne našli v spoločne prijateľnej forme opisu cesty duchovného rozvoja. Ak je pre Vás, priatelia moji, táto publikácia prijímaným sprievodcom Vášho rozvoja, bude sa od nej odvíjať metodika meditácií v ostatných fázach.

Nech už čerpáte informácie odkiaľkoľvek, stále si budujte dôveru hlavne vo vlastnú intuíciu.