Úloha Ega

17.06.2014 19:36

Vôľa, vyššie vedomie, božská podstata, je vedomie, ktoré tvorí náš život. Jej charakteristika sa v podmienenom svete vyjadruje viac v abstraktných obrazoch. Je to prirodzené, pretože vo svete obmedzenom na vnímanie skrze zmysly sa neobmedzené kreatívne vedomie nedá opísať. Jediné, čo opísať jednoznačne vieme, je ego. Túto situáciu nemusíme pokladať za nevýhodu. Naopak. Je to základný kameň, na ktorom môžeme stavať. Jediné, čo by sme mali prijať je viera, respektíve presvedčenie, že vyššia podstata vnímania a tvorby jestvuje. Rozpoznať ju môžeme ľahko. Riešenie je jednoduché. Vyššie vedomie pre obmedzenie ega nevieme jasne definovať. To nám však nebráni sústrediť sa na to, čo definovať vieme. Pustime sa teda do definície a rozpoznanie toho, čo sa dá ľahko pozorovať. Je to práve naše ego. Prejavuje sa vo väčšine nášho bežného života. Je stále prítomné a ľahko odhaliteľné. Pokiaľ sa plne sústredíme na jasný popis nášho ega, čo je, ako sa prejavuje a ako ovplyvňuje náš život, ostane zvyšok – niečo, čo do definície nespadá. Ten zvyšok, to, čo sme nedefinovali ako ego, je zaručene naše vyššie vedomie. Pokiaľ sa pustíme do detailného prieskumu nášho ega, pochopíme ho, jeho spôsoby prejavu a motivácie, môžeme sa naučiť ho ovládať. Budeme pristupovať k egu ako k rozpoznanému nástroju, ktorý nám má pomáhať aktívne tvoriť život. Naše ego bude zrazu jednoducho ovládateľnou súčasťou našej bytosti. Ego sa stane tým, čo riadime a ten, kto riadi, som JA – vyššie vedomie. Touto taktikou zabijeme dve muchy jednou ranou. Rozpoznáme ego, naučíme sa ho osožne používať a zároveň sa spojíme s vlastnou skutočnou podstatou uvedomením si, že my sme tí, ktorí používajú ego.

Ideme do toho?

Ako sme si v predošlých kapitolách rozanalyzovali vzťah vôle a ega, rozpoznali sme základné úlohy nášho ega. Tými úlohami sú:

·         Presadiť VôĽU, čo sa prejavuje bojom a súťažou

·         Udržať sa čo najdlhšie pri živote, aby VôLI zabezpečilo dokonanie duchovného zámeru.

Ego je teda v roli osobného strážcu. Má na starosti bezpečnosť a udržanie života. Kvalitný osobný strážca vníma prostredie ako potenciál ohrozenia. Jeho úlohou je ostať na žive za akýchkoľvek okolností. Často krát tento systém správania pomenovávame ako pud sebazáchovy. Keďže ego podlieha pominuteľnosti smrťou, je odkázané zabezpečiť prežitie reprodukciou. Reprodukcia okrem fyzického prejavu splodenia má za úlohu zachovať všetky informácie, ktoré sa naberali životnými skúsenosťami. Tieto skúsenosti sú zdrojom vedomostí o tom, ako prežiť. Preto každý zážitok je jasne zapisovaný do pamäte, z ktorej novo splodené ego čerpá vedomosti, čo je vhodné na prežitie a čo prežitie ohrozuje. Táto pamäť je starostlivo zapisovaná v DNA. DNA si pokojne môžeme predstaviť ako mikročip, kde sa zapisujú absolútne všetky spomienky všetkých zrodení z celej rodovej línie. V našej DNA sú zapísané skúsenosti, úspechy, zlyhania, omyly aj poznania celého rodu ega. Ego nie je žiaden prieskumník, ani vizionár. Je to starostlivý strážca tradície. Stratégiu, ktorá jeho rodu zabezpečila prežitie, bude opakovať a tej, čo zlyhala, sa bude všemocne vyhýbať. Pokiaľ jeho predkovia prežili tým, že boli vždy lepší ako ostatní, bude súťažiť a bojovať. Pokiaľ sa predkovia schovávali v tieni ostatných, bude nenápadne prijímať rolu otroka. Je to len veľmi všeobecný príklad. Dôležité je uvedomiť si, že ego nehľadá lepší spôsob na prežitie. Reaguje vždy len na konkrétne situácie. Prvá reakcia sa rodí z dostupných informácií v DNA. Pokiaľ to vyjde, potvrdzuje sa jej správnosť Pokiaľ nevyjde, zapíše sa jej neúspech. Odvtedy sa ego bude tejto neúspešnej stratégii vyhýbať. Aby sa zabezpečilo čo najjednoduchšie prostredie na prežitie, ego sa snaží budovať si ho stále rovnako. Ego urobí všetko preto, aby sa vyhlo prekvapeniam. Preto svoje vzťahy aj aktivity buduje takým spôsobom, ako to má zapísané v DNA a nešpekuluje s novinkami, ktoré ho môžu len ohroziť. Stále opakuje. Čaro je v tom, že v momente splodenia bolo ego vytvorené vždy úspešným egom. Každé ego totiž, ktoré je schopné sa rozmnožiť, je svojim potomstvom pokladané za úspešné. Čo sa deje s egom sploditeľom po rozmnožení už je pre potomstvo neznáme. Preto ego častokrát opakuje aj sebazničujúcu cestu, pretože mu jednoducho chýbajú informácie o vyvrcholení stratégie, ktorú mu vpísali do DNA jeho tvorcovia. Častokrát je to nekonečný cyklus. Zmenu totiž prináša len vyššie vedomie, ale povedali sme si na úvode, že sa nebudeme zaoberať tým, čo nevieme definovať. Aspoň nie zatiaľ.

Čo robí teda ego? Vyhýba sa donekonečna niečomu, čo by ho mohlo ohroziť a opakuje to, čo zaručuje jeho prežitie. Opakuje teda stále do nekonečna len to, čo pred ním robili jeho predkovia a vyhýba sa KAŽDEJ ZMENE!

Informácie z DNA sa dostávajú do vedomia ega len v emočnej podobe. Sú to všetky fóbie, strachy, ako aj talenty a predispozície. (V DNA je každá skúsenosť zapísaná detailne ako konkrétny zážitok a dá sa dešifrovať. Tejto téme sa budeme venovať neskôr v osobitnej časti)

Nezabúdajme na to, že rodová línia podporuje svojou výchovou a vzormi zapísané informácie a naše ego sa tým ocitá v prostredí, ktoré je mu dôverne známe. Preto svojim správaním aj podporuje opakovanie lekcií, ktorými prechádzali predkovia.

Zmenu prináša vyššie vedomie, pretože práve JA používam ego na to, aby som nabral nové skúsenosti. Tomu sa však ego bráni a urobí čokoľvek, aby sa zmene vyhlo.

Práve pre túto vlastnosť je ego tak ľahko odhaliteľné. Pre túto urputnú snahu vyhnúť sa zmene sa správa vždy naivne rovnako. Používa rovnakú taktiku piatich krokov, aby zamedzilo zmene svojho správania alebo aj zmene svojho prostredia. Robí to stále dokola a preto je dobré si týchto päť krokov zvlášť všímať. Keď sa ego prejaví jedným z týchto piatich krokov, je jasné, že do nášho života prišla zmena, ktorú ego nemá zapísanú vo svojej DNA. Týchto päť krokov je:

1.     Zapieranie/ odmietnutie – ego okamžite odmietne niečo, čo narušuje stereotyp. „Nie je to pravda, nemôže to byť skutočné, je to výmysel, neexistuje to!“

2.     Diskreditácia/ nájdenie chyby – pokiaľ nevychádza prvý krok, ego striehne a hľadá chybu v nositeľovi zmeny alebo v zmene samotnej. „Dieťa ma predsa nebude poučovať, závidí a preto mi nedopraje, jemu sa ľahko radí, keď to neprežil, čo mudruje, keď nemá dokončenú ani strednú školu...“

3.     Hnev/ útok – nevyšli už dva kroky a tak ego prechádza do protiútoku a obviní zmenu alebo jej nositeľa zo zodpovednosti za svoje nepohodlie. Diskreditácia poskytne dôvod na to, aby mohlo útočiť. „Len protestujete a štrajkujete a robiť bude kto? Banda lenivá, do basy s vami, nech je už konečne pokoj!“

4.     Vyjednávanie/ zľahčovanie – tam, kde už ani hnev nepomáha, je treba zľahčiť dopad zmeny alebo sa jej komplet vyhnúť. „Ja viem, že to, čo hovoríš je pravda, ale ja som trochu iný prípad, mňa sa to až tak netýka, ja potrebujem niečo iné...ja som to už skúšal a nešlo to...“

5.     Rezignácia – posledná bašta stagnácie. „Mne už nič nepomôže, to sa už nedá napraviť...“

Posledný krok krásne nadväzuje na prvý, teda „dajte mi s tým pokoj, na mňa takéto veci neplatia, už som to skúšal a nič...“

Objektívne povedané, týchto päť krokov ega má zamedziť zmene. Problémom je, že týchto päť krokov ego používa na každé ohrozenie, nie len na zmenu. Zmena je vždy k lepšiemu, no ego nevie rozoznať, čo je zmena a čo ohrozenie, pretože každú zmenu považuje vlastne za ohrozenie a tak sa k nej aj stavia. Ako teda rozoznať, či sa ego chce vyhnúť reálnemu ohrozeniu alebo len zamedziť zmene? Nuž, dajme mu viac pozornosti a predovšetkým všimnime si tieto kroky už keď sa dejú. Porozhliadnime sa vtedy vôkol a dajme si otázku, či nás niečo konkrétne ohrozuje. Ak nenájdeme nič konkrétne, čo by nás mohlo ohroziť teraz a tu, jedná sa o odmietanie zmeny. Nedajme sa egom zviesť predpokladom nebezpečenstva, pretože to spadá do vyjednávania. Ohrozenie musí byť momentálne práve teraz a tu prítomné. Potom sa môžeme nechať viesť egom, ktoré nás chráni. Ego nevie plánovať. Vie len predpokladať na základe skúseností zapísaných vo vedomej pamäti alebo v nevedomom zápise v DNA. Pokiaľ teda ohrozenie nie je prítomné, pokojne prijmime situáciu, obíďme ochrannú stratégiu nášho ega a skúmajme, čo nám ponúka naše vyššie vedomie. Ono má totiž v tej chvíli pre nás jasný plán na zmenu... a každá zmena je zdrojom novej skúsenosti a tá je nositeľom poznania.