Rozhovor s nohami

07.01.2011 19:25

Najlepšie je, ak sa toto cvičenie týka našich pravidelných návykov alebo výkonu aktivít, ako napríklad športu alebo pracovných povinností. Pokiaľ na ceste do práce absolvujeme výstup schodmi, je to skvelé. Pustime sa do nich, ale tento krát venujme pozornosť svojim svalom. Dbajme o to, aby noha, ktorá dvíha telo na vyšší schod, aktívne uvoľnila svoje svalstvo v okamihu, keď ju strieda druhá. Nezastavujme. Je práve potrebné, aby to bolo súčasťou plynulého pohybu. Naozaj sa tá noha uvoľnila? Venovali sme dostatočnú pozornosť jej relaxu v ten vzácny okamih? Je to také jednoduché uvoľniť nohu pre krátky oddych a nenarušiť plynulosť pohybu? Spomalilo to náš pohyb? Dokonca sme sa museli zastaviť, aby sme sa na to uvoľnenie mohli sústrediť? To je práve znak toho, ako veľmi potrebujeme svoju myseľ cvičiť. Máme pred sebou teda vážnu úlohu. Vystúpiť po schodoch, aby sme si plne uvedomovali nie záťaž, ale okamih relaxu svalov na nohách. Čím plynulejší bude náš pohyb, tým lepšie je naša myseľ sústredená. Môže nás to zaujať natoľko, že zatúžime vyhľadávať schody, aby sme si to mohli precvičovať. Prečo nie? Nech sa páči, veď práve takto objavíme zázrak spojenia ducha s hmotou, ktoré rozvíja nie len pozornosť mysle, ale aj telesnú kondíciu. Podobné cvičenie sa dá robiť aj stúpaním do kopca, zostúpením z kopca, pri behu na autobus, státím v rade na obed, či v obchode. Vnímajme svoje nohy, ktorá z nich je napätá a ktorá oddychuje. Sústreďme sa vždy však len na tú, ktorá oddychuje a preciťujme oddych s ňou. Užívajme si ho. Hneď, ako sa ozve druhá únavou, vymeňme si ich v námahe a znovu si užívajme sladký oddych s tou, ktorá relaxuje. Striedajme v námahe nohy tak, ako nám únava a situácia káže, ale vnímajme len tú oddychujúcu. Uvidíme, že sa nám to zapáčilo a pokiaľ si to vyskúšame pri bežných denných situáciách, bude nás to motivovať možno k väčšej telesnej aktivite, kde si to môžeme precvičovať ďalej. Začneme si organizovať prechádzky, prestaneme sa obávať čakania, či státia v rade. Takéto situácie budú pre nás príležitosťou k precvičovaniu pozornosti. Takéto situácie sa predsa pre nás stanú príležitosťou k MEDITÁCII.

Ja osobne si užívam toto cvičenia hlavne pri cyklistike. Keď som začal s bicyklovaním, boli pre mňa prudké kopce nočná mora a mal som snahu sa im vyhýbať. Dnes si na moje obavy ani nespomínam a teším sa pri každom kopci na meditačné cvičenie. Dôležitou podmienkou ja, že nesmieme dovoliť, aby sme sa dostávali do stresu. Meditácia je o odpútaní sa od ilúzií. Pri meditácii nie je dôležité, či po vystátí radu dostaneme tie zlacnené kurence alebo či po vyjdení tých schodov o dve minúty skôr nebudeme meškať do práce. Nie je ani dôležité, či vyšlapeme na bicykli ten kopec prvý zo skupiny ... a viete, čo? Vôbec nie je dôležité, či ten kopec na bicykli vyšlapeme. Keď budeme cítiť únavu a relax nôh sa nám už nebude zdať dostatočný, zastavme! Postavme sa na rovné nohy, oprime o strom alebo rovno o bicykel a vnímajme, ako nám únava steká po nohách rovno k matke zemi. Vnímajme, ako nám každým nádychom prichádza energia a zaplavuje telo postupne od vrchu až k vyťaženým nohám. Pochváľme ich za to, ako dlho vydržali, pretože tak, ako sa správame k sebe a svojmu telu sa budeme správať aj k ostatným. Všimneme si pri tomto cvičení aj jednu zaujímavú vec. Budú nám napadať rôzne myšlienky.

„Pôjdem večer do kina alebo ostanem radšej pri telke? Mal by som šéfovi povedať na rovinu, čo si myslím alebo radšej ostanem opatrne ticho? No ten kolega ma ale riadne nasral! Veď ja mu to ešte vytmavím takto a takto alebo radšej ešte aj takto? No on mi určite toto a toto odvrkne, ale veru ja mu poviem, že.........“. Nuž, ale budeme si musieť vybrať medzi nimi alebo sledovaním relaxu vašich nôh. Oboje sa totiž robiť nedá! Jedno sa vždy umlčí. Zotrvajme pri nohách! Vždy, keď nám nejaká iná myšlienka napadne, vracajme sa poctivo k nohám ich oddychu. Pozorne si ich všímajme. Venujme im svoje maximálne sústredenie. Nedajme sa odlákať! Nedajme sa ani odradiť počiatočným podľahnutiam týmto rušivým myšlienkam a trpezlivo sa opätovne vráťme vždy k svojim nohám. Vydržme. Prekonáme to, môžete mi veriť. Počuli ste niekedy o absolútnom šťastí prežívania „tu a teraz“? Nechápali ste toto vyjadrenie a krútili ste nad ním hlavou? Pustite sa teda na cestu, ktorá vás dovedie k pochopeniu. Pokiaľ čítate tieto riadky, už ju aj vidíte, len vykročiť musíte sami. Pamätajte! Počas putovania po tejto ceste pochopíme, že vlastne vôbec nie je dôležité, či k tomu cieľu dôjdeme, pretože cieľ je triviálnou súčasťou každej cesty. Dôležité je naučiť sa užívať si to putovanie s dokonalým pôžitkom. Veď aj storočia známy pozdrav nehovorí „Šťastný cieľ“, ale jasne praje „ŠŤASTNÚ CESTU!“