Putá ku klamstvám

31.07.2011 10:15

 Kultúra, v ktorej sa nachádzame je živená zo zdroja povrchnej ilúzie. Ilúzie, ktorá vytvára klamný dojem, že sa jedná o kultúru väčšiny ľudských bytostí na zemi. Niektorí extrémne sebavedomí zablúdenci dokonca spokojne vyhlasujú, že sa jedná o svetovú kultúru vrátane všetkých žijúcich bytostí. Na podobnej nadutosti už padli všetky doterajšie impériá a treba si proste len pripustiť, že takto padne aj to, ktorého sme teraz súčasťou. Pád je neodvratný, otázkou je už len jeho forma. Tento článok nemá presviedčať o tom, že je pravdivý. Každý triezvy, sčítaný alebo scestovaný človek si ľahko spočíta, koľko kultúr, samozrejme len nám známych, na svete jestvuje. Urobí si ľahký aritmetický výpočet pomeru ku kultúre, v ktorej žije a pochopí, že je proste v menšine. Tento článok chce odovzdať posolstvo všetkým, čo si to uvedomili a túžia sa odpútať, teda nestať sa obeťou masového úpadku.

V prvom rade si treba zdôrazniť, že súčasný chaos je výsledkom obohacujúceho rozvoja a trvá príliš krátko, aby musel byť zúfalý. Spomínam to už v „Ceste bohov“ v kapitole „Kríza ako pôrod v bolestiach“. Jednoduché poznanie je: „Duchovný rozvoj je nepriamo úmerný materiálnemu blahobytu jednotlivca.“ Preto je prirodzené, že pri expanzii duchovného poznania prichádza k radikálnemu rozpadu materiálnych hodnôt založených na expanzii jednotlivcov alebo skupín na úkor prostredia. Strašiaky chudoby sú len bezprízorné snahy manipulovať vývoj pomocou strachu. Poučenie je možno trochu úsmevné. Čím väčšia kríza hospodárstva a financií nastane, tým lepšie. Netreba sa toho báť, ale naopak, treba sa na to tešiť.

Vyššie spomínam túžbu odpútať sa. To je totiž ten správny recept, ako prekonať krízu úpadku. Víťaz je v takomto prípade proste ten, čo prežil. Rozvinul sa do novej evolučnej podoby, inak povedané, transformoval sa. Pokiaľ nechceme zahynúť s umierajúcim systémom, musíme sa od neho odpútať.  Je jasné, že keď sa chceme odpútať, musíme si najprv overiť, kde sú tie putá, čo nás viažu. O týchto putách chcem teraz písať. Sú to putá k ilúziám, respektíve klamstvám, na ktorých je založený model správania sa súčasnej kultúry.

Prvé klamstvo sa zakladá na ilúzii bezpečia/ slobody, ktoré sa prezentujú v podobe osobného vlastníctva. Odhliadnuc od toho, že akékoľvek osobné vlastníctvo je ilúzia a to nie len v duchovnej oblasti. Jednoducho povedané, v našej kultúre žijeme v šialenej predstave, že pocit bezpečia a teda slobody je priamo úmerný veľkosti osobného majetku. Moderná doba priniesla ešte zvrátenejšiu podobu tohto šialenstva, kedy naučila ľudí považovať za majetok peniaze – papiere, ktoré vo svojej podstate nemajú žiadnu hodnotu, okrem výhrevnej pri horení, ale tá je žalostne malá. Táto zvrátenosť sa dokonala virtuálnym vyjadrením peňazí a tak veľa z nás má väčšinu svojho majetku zastrčenú v peňaženke v podobe nenápadnej celuloidovej kartičky.

Druhé klamstvo sa zakladá na ilúzii šťastia, ktoré sa prezentuje v podobe fyzickej rozkoše. Tu sú háčiky jasne zakvačené do sexu, opojenia drogami a „ničnerobenia- nezmyselného zaháľania“. Vzhľadom na to, že definícia šťastia je pre väčšinu zainteresovaných španielskou dedinou, blúdia v bizarných sexuálnych praktikách, ktoré sú často prejavom defektu, či frustrácie osobnosti. Takáto vlastne obeť sa zúfalo pokúša v sexe kompenzovať, či možno liečiť pocity neuspokojenia alebo nezrealizovania vlastných ambícií, ktoré často so sexom majú spoločnú len symboliku. Keď sex nefunguje, hľadá sa akákoľvek fyzická rozkoš, či už „adrenalínový šport“ alebo násilie. Pomýlení dobou myslíme, že fyzická rozkoš je cieľ, no miesto uznania omylu zvyšujeme level nebezpečia, pretože každá fyzická rozkoš je prchavá a krátkodobá. Nevie uspokojiť naše potreby, pretože my o svojich skutočných potrebách často nemáme ani páru. Ľudia sú v konfrontovaní so vzorom šťastia vyobrazeným v podobe mladíka s drahým alkoholom v ruke na pláži s polonahou ženou v náručí alebo hneď dvoma. Najsmiešnejšie na tom je, že keď sa ten sen splní, ani zďaleka neuspokojí a je nutné pritvrdzovať.

Zhrňme si to. Poznáme dve základné klamstvá, ktoré zväzujú našu kultúru k úpadku.

Pokrivenie bezpečia do majetku a pokrivenie šťastia do rozkoše. Majetok a rozkoš... chlieb a hry. Nepripomína nám to niečo? Už bol na svete jeden, čo vládol ostatným a manipuloval ich do poslušnosti práve týmito dvomi putami. Prečo je poznanie o neodvrátiteľnosti úpadku také jednoznačné? Pretože sme dedičmi práve tej kultúry, ktorá sa opakovane v úpadku ocitla a stále ocitá. Máme dokonca tú úžasnú výhodu, že história úpadku je zdokumentovaná a my teda presne vieme, čo nás čaká. Koľko generácií ešte musí spraviť tú istú chybu, aby sa reťaz prerušila?

Ten, kto sa dokáže odtrhnúť od menovaných dvoch klamstiev, dokáže prejsť do vyššieho evolučného vývoja. Čím viac ľudí to dokáže, tým hlbšie sa to prejaví. Myslím, že v každom podobnom období sa našli skupiny ľudí, ktorí postúpili vyššie, no ešte stále ostalo dosť bytostí na to, aby živili aj prejav nízkych vibrácii. Práve tieto nízke vibrácie podliehajú cyklickému opakovaniu rozvoja a úpadku. V predošlej kapitole popisujem štyri úrovne prejavu. Čím vyššiu úroveň vnímania máme, tým celistvejšie chápeme vesmír. Pokiaľ budú ostávať ešte bytosti, ktoré sú obmedzené len na vnímanie a tvorbu na fyzickej úrovni s nízkymi vibráciami, bude stále existovať prejav pripútaných neslobodných myslí v stálej súťaži, ktorá bude spôsobovať utrpenie pre nich samotných. Ich prejav sa bude točiť stále dokola – hore a dole v nekonečnom blúdení. Cieľom však je zvýšiť vibrácie všeobecne celej zemi a tiež vesmíru. Všetci sme jedno a preto aj bytosti s vyššími vibráciami sú stále v kontakte so všetkými úrovňami a snažia sa podporovať rozvoj. Sú s nami, pretože sú našou súčasťou, ako aj my ich. Uverme tomu a nechajme sa osloviť posolstvami z vyšších úrovní. V tejto dobe všetky okolnosti podporujú ľudské bytosti v harmonizácii vnímania na všetkých štyroch úrovniach. My však musíme uveriť a aplikovať svoje poznanie vo vlastnom živote.

Čo to je konkrétne? Posolstvo vôle je posolstvo vývoja a teda života. Také posolstvo je správne. Je potrebné začať chápať zmysel slova konštruktívne a deštruktívne. Je na čase pochopiť skutočný zmysel slov negatívne a pozitívne. Prijmime do svojich životov poznanie, že negatívne aj pozitívne, ako čierne aj biele, mužské aj ženské, aktívne aj pasívne patria do našich osobných životov a našou úlohou je využívať tieto protikladné aspekty konštruktívne k tvorbe harmonického sveta. Zmažme rozdiely, ktoré chcú zaraďovať do skupiniek a podskupiniek, či tématických celkov. Ľudská bytosť je dokonalým prejavom vôle. V každej ľudskej bytosti bez rozdielu pohlavia alebo rasy je ženský aj mužský prejav, negatívny aj pozitívny vplyv, pasívna aj aktívna súčasť. My tieto potenciály môžeme však využívať konštruktívne, teda tvorivo rozvíjajúc alebo deštruktívne, teda ničiteľsky upadajúc.

Urobme prvý krok k zvýšeniu vibrácií, teda k evolučnému vývoju a prijmime skutočnosť, že:

Každá ľudská bytosť je dokonalým prejavom vôle, teda boha. Ja ako aj Ty sme priamym božím prejavom so všetkým, čo nás vytvára. Mužská a ženská energia vo mne je prítomná a nezáleží na mojom pohlaví. Negatívny a pozitívny vplyv je len polarita energie a pasivita, či aktivita je jej prejavom. Každá bytosť je osožná pre celok. Našou úlohou je nájsť jej správne miesto a činnosť, pre ktorú bola stvorená. Pretože všetci sme jedno a pravé „ja“ je vôľa, pričom ego je jej nástroj.

Naučme sa chápať túto vedomosť. Meditujme o nej. Premýšľajme a tom a zhovárajme sa o tom s našim okolím. Hľadajme dôkazy v našom živote, ktoré to potvrdzujú. Premýšľajme o tom, ako túto vedomosť využiť vo vlastnom živote. Pretože až pochopíme a začneme aplikovať tento vnem vo svojom osobnom živote, nadíde druhý krok v našom vývoji. Tak, ako sa z húsenice stáva motýľ, my sa staneme vyššími bytosťami, akými sme dnes.

Druhým krokom je práve odpútanie sa od dvoch základných klamstiev upadajúcej kultúry. Finta však nie je v zapretí ale v transformácii. Húsenica sa totiž tiež nevzdá svojej podoby. Neskáče pod topánku v zúfalstve nad tým, aká je škaredá, ani sa nesnaží maskovať skôr, ako na to je zrelá. Potom vstúpi do kukly a z nej vychádza nie iná bytosť ale transformovaná. Toto majme na pamäti, aby sme zachovali rozvahu a hlavne... konštruktívne konanie.