Práve teraz

02.10.2012 11:07

 

Sú obdobia hotovej eufórie, kedy preciťujeme, že sme len krôčik k oslobodeniu a pochopeniu. Sú obdobia, kedy sa vrháme do šialených turbulencií a pokoj sa nechce vrátiť... hm... ostáva nám len rozpačitý úsmev a trpká zábava na pozorovaní trápneho blúdenia v pripútanostiach.

Robiť máme vlastne stále to isté, ibaže sú obdobia, kedy prúdenie energií vyžaduje väčšie úsilie a nároky na uplatnenie našich zručností a kvalít.

Presne ako s plávaním. Aj ten najlepší plavec si užíva miernych prúdov na slastné splývanie a silnejšie pereje ho zabavia a nadchýňa sa nad vlastnou schopnosťou prekonávať ich. Na každej rieke však je úsek, kedy sa aj tomu najlepšiemu zdá, že pereje nemajú konca kraja. Najprv pláva pozorne vedomí svojich síl a schopností. Zmena neprichádza k pokoju, ale prúd sa zosilňuje a rýchlosť sa zvyšuje. Plavec si uvedomuje, že sa jedná len o úsek, ktorý ho rýchlejšie dopraví na to miesto, ktoré si sám vybral, no po čase začne váhať, či vydrží to tempo. Napadajú mu kacírske myšlienky o tom, že to proste vzdá a ponorí sa. Špičkový plavec rozkladá sily a snaží sa plávať s prúdom a držať tempo.

Majster však hľadá najmocnejší prúd.... a s ním splynie! Snaží sa dýchať v tempe ponárania a vynárania a nechá sa s dôverou unášať prúdom, ktorý ho vyvedie na miesto pokojnej hladiny. Odovzdá sa prúdu.

Súčasný úsek nášho rozvoja je úsek silného prúdu. Je nemilosrdný ku všetkému, čo k nám nepatrí. Je taký silný, že musíme odhodiť nielen šperky - okrasu, batohy - príručný majetok, ale aj šaty a dokonca aj vyzuť plutvy, ktoré nám možno doteraz pomáhali plávať. Neostane na nás nič, čo nie sme. Prúd nás povyzlieka donaha a strhne všetko klamstvo, ilúziu a faloš. Pokiaľ to nedovolíme, potopíme sa s tým.

Zbavme sa všetkých ilúzií o sebe. Buďme čo najjednoduchší. Priznajme všetky naše porážky a strachy. Vytiahnime z najčernejších temnôt našej duše všetky túžby. Porozkladajme si ich na svetle pred vlastným zrakom a vyberme si, čo si chceme nechať a čo chceme pustiť ku dnu. 

Ak chceme zistiť, kto sme, musíme najprv pochopiť, kto nie sme!

Kto som? Čo chcem robiť? Čo je mojim zámerom?

Už nie je priestor na špekulácie, prúd je silný a všetko navyše nás ťahá pod hladinu.

Naučme sa definovať JA SOM... TOTO CHCEM... 

Je veľmi dôležité pobudnúť so sebou s NAHOU DUŠOU. Výčitkami, ktoré sú len kobercom, čo zakrýva zametenú špinu sa nenechajme rozptyľovať.

Jasne si vytiahnime aj tie svoje najčernejšie túžby, neuspokojenosti. Povŕtajme sa v najhlbších temnotách svojej duše. Iba keď vytiahneme na svetlo VŠETKO, budeme si môcť skutočne slobodne vybrať, čo je NAŠE a čo púšťame do večného rozpustenia s prúdom.

Milujem sa, pretože som božím stvorením a som vďačný za očistu, ktorej sa mi dostáva. Púšťam všetko, čo mi nepatrí a prijímam všetko, čo je moje.

Odovzdávam EGO božiemu zámeru, pre ktorý bolo zrodené. Prijímam vôľu božiu ako svoju vlastnú.

S dojatím a úctou milujem a súcitím so všetkými cítiacimi bytosťami na ceste ku slobode.