Pobrežní ľudia

08.04.2010 17:27

 

Ľudská spoločnosť je pod kontrolou rozhodujúcich osobností. Náš život je život v jazere. Sú ľudia, ktorým bolo dopriate byť ponorení tesne pod hladinou, kde môžu dovidieť na slnečný jas a dokonca cítia jeho teplo. Užší okruh ľudí má dokonca vynorenú hlavu a dokáže vnímať, vidieť život na brehu. Je to úžasný zážitok o to viac, že im je dopriate cítiť na tvári neopísateľný pocit zo žiary slnečných lúčov. Veľká väčšina ľudí však žije v hĺbke jazera, kde dovidia na nohy tých tesne pod hladinou. Presvitá k nim niečo zhora, presne vedia, že to niečo je úžasné a že to tam je pre potešenie a blaho tých vyššie. Nemôžu však cítiť ani vyskúšať, čo to vlastne je. Sem tam sa o tom dočítajú, či vypočujú si skúsenosti tých, čo tam dovidia lepšie. Ako sviatok je pre nich rozprávanie tých, čo majú oči nad hladinou, ale tí k nim zasa tak často nechodia. Posledná skupina sú ľudia vo veľmi veľkej hĺbke, ba dokonca na dne. Títo môžu veľmi konkrétne vidieť najpočetnejšiu skupinu hneď nad nimi, dokonca sa im podarí občas vyplávať vyššie a chvíľu tam pobudnúť, ale následne sa znenazdajky ocitajú dolu.

Tí zásadní sú však na brehu. Mimo všetkého, mimo celého jazera. Voľne sa pohybujú po okolitej krajine a vedia sa na jazero dívať ako na súčasť podstatne širšieho priestoru a vedia pochopiť aj zmysel existencie takéhoto jazera. Nemôžu a ani sa nechcú však od jazera vzďaľovať. Potrebujú vodu k životu a nesporne veľmi radi si len tak skáču zaplávať. V tej chvíli sú ťažko rozoznateľní od ostatných, pretože veľmi šikovne vedia plávať a meniť hĺbku ponoru. Ich okolie ich považuje za rovnakých ako sú sami alebo maximálne o jedno poschodie vyšších, čo z istej príčiny zavítali do väčších hĺbok. Jedine ľudia s očami nad hladinou dokážu odhaliť, odkiaľ prišli, ale tí nemajú najmenšiu vôľu o tom rozprávať mimo vlastnej komunity. Existuje totiž reálna hrozba, že tí z brehu by mohli ľahko zariadiť, aby zmenili hĺbku svojho ponoru a určite nie smerom hore.

Ja mám však najradšej veľmi zvláštnu skupinu ľudí, ku ktorým chcem nesporne patriť a verím, že sa mi to podarí. Sú to ľudia, ktorí sa nachádzajú v druhej vrstve od hora. Vidia nohy tých čo majú hlavu nad hladinou. Vnímajú niečo, čo preniká cez hladinu, nemôžu definovať, čo to je, ale majú výnimočný dar. Vnútorné oči, ktoré vidia viac. Tie im aj pomohli obrátiť hlavu, skončiť s bezvýznamným vzhliadaním nahor a rozhliadnuť sa dookola. Zrazu sme objavili neuveriteľné možnosti. Jazero sa pred nami vynára v nevídanej kráse. Sme schopní nájsť čaro priamo vo svojej hĺbke, ktoré uniklo dokonca aj tím z brehu. Rozhýbali sme svoje nohy a paže a so slasťou plávame po vlastnom priestore, ktorého hranice si určujeme len my sami.

Pozorujeme ľudí z brehu ako si plávajú pomedzi nás, menia hĺbku a dokonca sa zabávajú tým, že menia hĺbku aj iným. Je zvláštne pozorovať, ako vnímajú tých z brehu ostatní. Sú pre nich pomocníci, ľudia, ktorí im priniesli šťastie. Nemôžu si uvedomovať, že akýkoľvek ich pohyb je len manipuláciou zo strany tých z brehu a tá manipulácia má svoj jednoznačný účel. Sú figúrkami vo zvláštnej hre pobrežných ľudí, pričom nejde len o zábavu, ale aj o presný osoh pre nich.

Verte mi, že je to úžasný pocit dokázať sa tím z brehu vyhnúť, neprijať ich „pomocnú“ ruku, zmieriť sa so svojou hĺbkou a prispôsobovať si ju k svojmu vlastnému obrazu. Jedno veľké tajomstvo totiž hrá pre nás. Pobrežní ľudia nestvorili jazero a o krajine okolo neho majú len obmedzenú predstavu, ktorú im určuje veľkosť ich odvahy vzdialiť sa od brehu. Oni nás do toho jazera len ponorili a majú tú moc určovať nám hĺbku ponoru... Pokiaľ nás nájdu. Nepoznajú všetky zákutia jazera a dokonca niektoré sú pre nich aj nebezpečné a to sú tie naše najmilšie. Nepoznajú ani nás a preto potrebujú mať náš pohyb pod kontrolou. Ožarujú nás blahodárnym svetlom slnka, dvíhajú dočasne aj tých na dne, aby ich obalamutili túžbou, aby uväznili ich oči v pohľade nahor. Potrebujú vidieť, kde sa dívame, aby si overili, že sú to práve oni, ktorí nám určujú, po čom máme túžiť. Kam chceme ísť, kde žiť a čo robiť. Preto sa starajú hlavne o to, aby naša poloha bola minimálne znesiteľná, aby sme sa nechali ich žiarením uväzniť alebo dokonca oslepiť tak, že budú mať v moci všetky naše túžby. Iba tak nám budú môcť svojvoľne určovať zmysel samotného nášho bytia a keď nás nebudú potrebovať, ľahko nám ho zoberú.

My však plávame vo svojej rovine a starostlivo sa ukrývame pred ich pátravými pohľadmi. My sme sa podujali objavovať jazero, ktoré tu bolo dávno pred pobrežnými ľuďmi a ktorého zámer neobjavili ani oni sami. Prosím preto, skúsme, bez ohľadu, v akej hĺbke sa nachádzame, rozhliadnuť sa okolo seba. Skloňme hlavy a objavujme krásu vlastnej hĺbky. Verte mi, že keď rozhýbeme nohy a paže, čaká nás ohromné dobrodružstvo objavovania nepoznanej krásy. Jazero bolo stvorené pred všetkými živými bytosťami pre živé bytosti. Nájdeme pravdivý zámer a čo je najdôležitejšie, na našej objavnej ceste nájdeme to podstatné, prečo sme všetci boli stvorení... slobodu!