Okolo mňa sú len priatelia a učitelia

18.10.2013 20:15

Objavovanie kvalít ega má svoju metódu a je veľmi jednoduchá. Jej náročnosť nespočíva v komplikovanosti, ale v pomere dôvery v ňu. Skladá sa z dvoch etáp, ktoré sme spomenuli už vyššie:

·         Zbavovanie sa deformovaných postojov voči sebe samému

·         Rozvíjanie kvalít vlastnej osobnosti pre osoh svoj aj svojho okolia

Aby sme tieto etapy prechádzali vedome s čo najefektívnejším poznaním, je nutné si uvedomiť, že hľadáme pravdu a nie klamstvá, ktoré nás udržujú v stagnácii. Pravda je však vždy len subjektívna, pokiaľ sa prejavujeme v tomto podmienenom svete skrze ego. Objektívna pravda je nad egom a nedokážeme ju preto vyjadriť všeobecne platne. Jedinou metódou, ako sa priblížiť čo najviac k pravde a vyjadriť tú svoju vlastnú je spôsob prejavu, ktorý sa riadi jediným pravidlom:

·         PRIZNÁVAM, ČO CÍTIM

Pokiaľ ctíme toto pravidlo, vykročili sme správne a sme na ceste skutočného poznávania reálnej múdrosti. Dbajme na to, aby naše vyjadrenia boli vždy o nás a našich pocitoch. Ten, kto súdi, ukazuje na okolie a posudzuje ho, zatajuje svoje vlastné cítenie a miesto vzostupu ostáva zacyklený v nekonečne sa opakujúcich vzoroch prejavu. Pokračuje v tom, čo mu diktuje DNA a je ňou aj obmedzený.

Ten, kto vyjadruje, čo cíti, neoznačuje ani nesúdi svoje okolie. Definuje len svoj vlastný vzťah k nemu.

Uvedieme si príklad.

Zacyklený:

„Si odporný zloduch a ničíš môj život. Si zodpovedný za to, že nemôžem slobodne konať.“

Vzostupujúci:

„Bolí ma, čo robíš a hovoríš. Nedokážem sa pri tvojom správaní slobodne prejaviť.“

Myslíte, že je ten prvý za osemnásť a druhý bez dvoch za dvadsať? Pamätajme. Zacyklený dáva zodpovednosť za svoj stav, nech je akýkoľvek, svojmu okoliu. Pokiaľ sa cíti zle, ide o obviňovanie. Pokiaľ sa cíti dobre, ide o chválenie až velebenie. Na sebaúctu ostáva potom veľmi málo miesta. Sám sa stáva dobrovoľne hračkou vonkajších okolností. Samozrejme často trpí a vlastne skoro stále sa niečoho bojí. V takomto postoji vždy vyzýva k boju a stáva sa aj sám jeho obeťou.

Vzostupujúci za každých okolností zodpovedá za svoj stav sám. Okolie je pre neho pozorovacím poľom, ktoré mu pomáha pochopiť, kde robí chybu alebo v čom sa má rozvíjať. Je pre neho odpoveďou na otázky, ktoré si nevie zodpovedať sám. Pokiaľ sa cíti dobre, potvrdzuje to jeho správnosť konania. Pokiaľ sa cíti zle, snaží sa odhaliť, kde robí chybu. Tento postoj dáva silu rozhodovať o svojom vlastnom živote slobodne. Je vlastným pánom svojho vnímania i prejavu a tým postupne ale isto ukončuje všetko utrpenie. Strach sa stáva pre neho cudzím, pretože sa nemá čoho báť. Iba on sám rozhoduje o tom, čo sa deje.

Tým jasne vníma bytosti okolo seba ako:

·         Priateľov, ktorí povzbudzujú, pomáhajú a radia. Nemusí pri nich cítiť emócie, naopak, môže cítiť tichú harmóniu a „pokoj všetkým zbraniam“. Pri nich môže byť presne taký, aký naozaj je bez ostražitosti, či náhodou nebude napadnutý, ak prejaví svoje slabosti. S nimi sa môže podeliť o to, čo cíti a zdieľať svoje skúsenosti. Toto zdieľanie mu dáva pocit bezpečia a opory. Priatelia sú ako spolužiaci v škole. Jeden je lepší v matike, iný zasa v jazykoch. Občas si poradia, ako to, či ono zvládnuť, občas niečo od seba odkukajú a častokrát si aj dávajú „odpisovať“ pri písomkách J Nikdy však nemajú pocit, že patria do iného ročníka.

·         Učiteľov, ktorí nás vystavujú skúškam. Pamätáme si naše časy zo základných škôl? Pamätáme si, ako sme sa niektorých učiteľov báli? Ako nás napádali, vystavovali stresu a napätiu? Veľa z nich preskúšalo našu sebadôveru a veľa z nich  nás aj naozaj niečo naučili. Preto je veľmi dôležité prijímať ľudí, ktorí nás napádajú, urážajú, ponižujú alebo vystavujú napätiu, ako bytosti, ktoré nás majú niečo naučiť. Odhaliť nám vlastné rezervy a slabosti. Iba my máme na výber, či takýchto učiteľov budeme nenávidieť a bojovať s nimi alebo sa konečne začneme pýtať, čo nás to chcú vlastne naučiť.

Na všetko je recept, no najprv musíme uveriť, že sa učiť dokážeme. Potom k nám taký recept na učenie už príde ľahšie. To však už súvisí s tretím zákonom, kde sme si jasne vedomí, že neexistuje žiadna situácia, ktorá by nebola pre náš osoh. Ako ten osoh nájsť a nenechať sa uniesť nevedomým bojom? Pozrieme sa na to bližšie v popise tretieho zákona vzostupu ega.