Krôčik po krôčiku

03.08.2011 09:50

 Viem, že je pekné čítať múdre myšlienky a pokyvkávať hlavou nad tým, že je to ozaj pravda. Keď však dvihneme oči od textu a pred očami si premietneme našu životnú situáciu, často krát vidíme spleť informácií, kde nemáme ani potuchy, ktorej sa chytiť a kde začať. Vybrať správne rozhodnutie, ako sme sa dozvedeli aj v predošlej kapitole, je najdôležitejšia vec v živote. Ako na to? Čo konkrétne máme robiť? Doteraz veľa z nás má pocit, že sa rozhoduje vždy v danom okamihu ako najlepšie vie... čo máme teda ešte robiť?!

Najprv sa skúsme pozrieť na to, kým vlastne sme. Skúsme to najprv teoreticky, aby sa nám ľahšie dokázali prijímať praktické rozhodnutia. Ozajstné pochopenie tohto vnímania môže prísť len v meditácii. Niekoľkokrát si prečítajme kapitoly tejto knihy „Kto som“ a „Jeden prejav v rôznych úrovniach.“

Bytosti, ktorými sme, vnímajú a komunikujú na štyroch úrovniach, ktoré sme si v týchto kapitolách popísali. Jediné, čo konkrétne môžeme spraviť, aby sme sa vždy dokázali správne rozhodnúť a zistili, čo vlastne v tomto živote chceme, je naučiť sa prijímať vnemy z každej svojej úrovne: duchovnej, mentálnej, emočnej aj fyzickej. Dôležité je prijať a uveriť, že sme naozaj dokonalou bytosťou a každá odpoveď na akúkoľvek otázku je v nás. Naša vôľa, to skutočné „JA“ sa len musí naučiť zručne narábať so svojou materiálnou formou prejavu, teda egom v hmotnom tele. Tak, ako sa každý šofér musí naučiť zručne viesť motorové vozidlo. Až potom je schopný sústrediť sa na cieľ svojej cesty a bezpečnosť jazdy. Je to naozaj tak ťažké prijať? Prijať plnohodnotnú zodpovednosť za každý okamih svojho života? Môžem vás len uistiť, že ak to prijmeme, stávame sa pánmi vlastného bytia a kráčame k absolútnej slobode.

Pri každej ceste, nech je ľahká, ťažká, krátka, dlhá, platí jediné. Je nutné urobiť prvý krok!

1.     Meditácia sa musí stať súčasťou nášho dňa, ako hygiena. Nerozoberajme, aký má zmysel, na čo slúži, ako ju správne využívať, len ju proste praktizujme. Čím väčší intelektuál, tým viac by mal dbať len na metódu „Upokojovanie mysle“. V knihe „Cesta bohov“ sa meditáciám venujem veľmi detailne, ale takýchto publikácií je nespočetne. Začnime pomaly dôverovať vlastnému vedomiu a nechajme sa vybrať si metódu meditácie, ktorú dokážeme prijať. Skúšajme spočiatku aj viaceré metódy a aplikujme ich počas dňa kedykoľvek sa nám bude dať. Jediné, čo ozaj radím, je nájsť si pre seba jeden skalne pravidelný termín, kedy budeme meditovať URČITE. Tento čas bude priestorom pre meditáciu, ktorá sa môže rozvíjať a skrze ňu budeme cítiť vlastný progres. Ostatné metódy postupne ustúpia alebo ich budeme využívať len účelovo pre relax, zvládnutie náročnejších prejavov alebo výuku, či pomoc iným.

2.     Upokojovanie mysle v meditácii podporme aj svojim konaním v podmienenom fyzickom svete. Čo to znamená konkrétne?

a.   Veľmi prísne vyberajme to, čo prijímame.

                                                  i.    Jednoznačne vypnime elektronické masmédiá. V žiadnom prípade ich nepoužívajme ako kulisu! Zapnime si rádio, televízor alebo PC len vtedy, ak na to máme dôvod a keď sa dozvieme, čo sme potrebovali vedieť, vypnime príval informácií. Neblúďme bezcieľne po internete, nepozerajme televíziu so sklenými očami a uletenými myšlienkami. Pokiaľ niečo sledujeme, robme to s plnou pozornosťou a keď sa nám pozornosť stráca, odíďme od média alebo ho vypnime. Chce to disciplínu a je to naozaj nevyhnutné! Určite nenechajme bežať rádio ani televíziu pri nejakej našej inej činnosti. Uprednostnime kulisu vo forme zvuku, ktorý plynie z nami vybraného nosiča. Obklopme sa doma obrazmi, ktoré sa nám páčia a máme k nim vzťah.

                                                 ii.    Nečítajme ŽIADNE neodborné časopisy ani noviny. Aj v odbornej tlači si starostlivo vyberajme články, ktoré nás majú informovať o konkrétnej problematike. Každé čítanie musí byť plne pozorné. Hneď, ako sa pristihneme pri rýchlom „prebehovaní očami“, ukončime čítanie a odložme tlač. Očami prebehujeme len, keď niečo hľadáme. Čítanie bulváru nie je zábava, ale systematické natieranie vlastnej mysle výkalmi.

                                               iii.    Prostredie, v ktorom spočinieme, si starostlivo vyberajme. Nenavštevujme miesta, v ktorých sa necítime 100% príjemne. Pokiaľ sa na takom mieste ocitneme, snažme sa proste odtiaľ čo najrýchlejšie odísť.

                                                iv.    Snažme sa vo vlastnom pracovnom prostredí urobiť tie minimálne zmeny, ktoré nám zamestnávateľ dovolí, aby sme sa cítili aspoň trochu ako doma alebo si vnesme do pracovného prostredia symbol domova. Nezabúdajme na to, že domov sú ľudia, ktorých milujeme, veľakrát stačí fotka v medailóniku na krku, ktorú si môžeme pohladiť. Tí šťastnejší sa obklopia obľúbenými kvetmi, obrázkami alebo si púšťajú hudbu podľa vlastného uváženia.

                                                 v.    Nekomunikujme s ľuďmi pasívne. Myslím tým to klasické pritakávanie, pokyvovanie hlavou s myšlienkami na sto míľ vzdialenými od témy rozhovoru. Buď nás rozhovor zaujíma a my sa aktívne zapájame alebo pozorne počúvame. V opačnom prípade z tohto rozhovoru odchádzame. Pamätajme, že neexistuje téma, v ktorej by sme nemali mandát plnohodnotne a rovnocenne reagovať. Máme právo na akúkoľvek otázku, máme právo na neporozumenie. Naše neporozumenie nie je znakom našej neodbornosti, ale neodbornosti vykladača.  Neprijímajme žiadne vedomosti, pokiaľ im neporozumieme!!! Odmietajme hodnotenia na neprítomné osoby, s ktorými sa nestotožňujeme. Vždy vyjadrime nesúhlas, ak sa tieto hodnotenia líšia od našich poznatkov. To isté platí aj o javoch alebo zážitkoch. Rozlišujme od informácie „Zažil som toto, cítil som to takto, mal som dojem, že...“ od „Je to takto, stalo sa to takto, zistil som, že...“ To prvé sa prijíma ako informatívna výmena, to druhé je MANIPULÁCIA!!! Napríklad manipulátor povie: „Zase som si potvrdil, že cigáni sú všetci zlodeji, predstav si, že už okradli aj mňa!“ Duševná múmia odpovie: „No predstav si, to je strašné!“ Bdelá duša odpovie: „To mi je ľúto, že ťa niekto okradol, ale nesúhlasím s tým, že všetci cigáni sú zlodeji.“

b.   Veľmi citlivo vyberajme to, čo dávame.

                                                  i.    Nehovorme verejne o veciach, ktoré sme osobne neprežili. Nepožívajme citáty, ale snažme sa hovoriť to, ako to vnímame sami. Nevyužívajme masmédiá ako sprostredkovateľa pre komunikáciu s jednotlivcami alebo úzkymi adresnými skupinami.

                                                 ii.    Nepíšme otvorené listy ani sa nezdôverujme iným s konfliktom skôr, ako sa nepokúsime osloviť dotknutú osobu, ktorej sa to týka priamo.

                                               iii.    Nepretvárajme prostredie skôr, ako ho spoznáme. Pamätajme, že prostredie, ktoré môžeme slobodne opustiť, nemáme ani právo meniť skôr, ako si overíme osoh vlastnej činnosti. Vhodnosť prostredia pre nás je rovnaká podmienka, ako vhodnosť nás pre prostredie.

                                                iv.    Nezabúdajme, že domov je často rovnaké miesto pre viac ľudí. Pripomeňme si, že domov sú ľudia, ktorých milujeme a nie ružové dečky, ktoré sa nám páčia. Domov je miesto, kde sa cítia všetci dobre, nie len my!!!

                                                 v.    Netvrďme svoje poznanie. Informujme o ňom. Každé poznanie, ktoré sa pretláča s druhým je omyl! V praxi to znamená, že by sme sa mali viac pýtať. Pýtajme sa často a otázkami hľadajme spolu s informátorom prienik vzájomného poznania, ktorý sa prejaví súhlasom všetkých zúčastnených. Každá diskusia, kde jedno tvrdenie zvíťazí nad druhým, je prehrou oboch. Skutočná pravda sa ľahko spoznáva podľa toho, že s ňou je schopná súhlasiť každá strana v polemike. Rozpory sú blúznivé prejavy ilúzie oddelenosti podmieneného sveta.

Vyššie uvedené podnety sú len skromným a veľmi stručným výťahom z toho, čo som si všimol vo vlastnom prežívaní a na čo som si pri písaní dokázal spomenúť. Kľudne ich obohaťme o vlastné skúsenosti a snažme sa tieto krôčiky zväčšovať. Nie je podstatné ihneď plniť vypísané inštrukcie s vojenskou disciplínou. Dôležité je nadobúdať schopnosť prichytiť sa pri zlyhaniach vlastnej pozornosti, pretože tak odhalíme, čo môžeme zlepšiť. Nikto nás totiž za tieto zlyhania nebude trestať, ani brať na zodpovednosť. Svojim správaním si sami budujeme vlastné prežívanie. Len my si vyberáme, čo budeme prežívať a dokonca aj ako. Pokiaľ máme pocit, že do nášho života vstupujú aj nejaké vonkajšie okolnosti, ostávame len bezduchou bábkou odkázanou na cudziu manipuláciu. Ja sa teda bábkou byť necítim... a vy?