Jeden prejav v rôznych úrovniach

29.07.2011 10:20

Ľudské bytosti sa hľadajú. Intenzívne hľadajú vlastnú identitu. Je to bludný kruh, pokiaľ sa budeme neustále spoliehať na vnemy piatich známych zmyslov. Tieto zmysly má v správe totiž práve spomínané ego. Ono ich vyhodnocuje a pokiaľ neposiela informáciu ďalej, obmedzuje sa len na vlastné prežívanie. Už vieme, ktorý motív je egu nadradený? Prežitie. Vieme, ktorý motív je základnou oporou prežitia? Strach.

No dobre, ale kam máme vlastne tie vnemy piatich zmyslov posúvať?

Nikam! Neposúvajme! Je nutné len zmeniť perspektívu. Pozastavme sa nad poznaním: „ego je nástroj, ja som vôľa“. Nejde len o meditačnú mantru, ale o oznam s hlbokým poznaním.

Existencia vôle sa dá dokázať iba jej prejavom. Pokiaľ je v latentnom stave, je nepozorovateľná. Z pohľadu zmyslového vnímania nejestvuje. To je práve zvláštnosť našej existenčnej podstaty. Je to totiž vôľa. Pokiaľ by sme nemali vôľu (na čokoľvek), nejestvovali by sme. Vôľa demonštruje svoju existenciu len skrze prejav. Ak si náhodou niekto chce zameniť slovo vôľa za boh, nevadí, je to v podstate jedno.

Vôľa sa prejavuje vo vesmíre v zásade na štyroch úrovniach. Tieto úrovne sú definované v rámci ezoteriky veľmi podobne vo všetkých smeroch a odvetviach, preto sa budem držať najznámejšieho opisu.

1.     Fyzická úroveň. Táto úroveň je vyvrcholením stvorenia. Je to ten najsilnejší uzlík energie vo vesmíre. Fyzický prejav vôle je posledným dôsledkom tvorby vyšších úrovní. Na tejto úrovni sa všetko prejavuje zdanlivo najdlhšie a najťažšie. Existuje tu čas a priestor a obmedzenia tohto prostredia (časopriestoru) sú iluzórne neprekonateľné. Každá tvorba sa musí prispôsobovať ťažkopádnosti, ktorou sa v tejto úrovni prejavuje silný zväzok energie, čiže hmota. Preto pri vnímaní na tejto úrovni pozorujeme veľmi dlhú prestávku medzi ideovou tvorbou (nápadom, zámerom) a uskutočnením (energetickým prejavom, realizáciou). Prejavovanie sa v tejto úrovni je pohyb vo veľmi hustých a silných zväzkoch energie. Preto každý prejav vôle sa javí ako najintenzívnejší a najdlhší. Každá bytosť tu má zároveň pocit jedinečnosti. Na zmyslovej úrovni sa viažeme len k piatim telesným receptorom a myseľ je čisto analytická.

2.     Emočná úroveň. Na tejto úrovni vnímame spojenie s okolím. Veľmi sa tu deformuje čas, ktorý už neplatí tak pevne, ako na predošlej úrovni. Je to úroveň tvorivej komunikácie, kde si začíname nesmelo uvedomovať, že všetko je možné. V tejto úrovni nasávame motiváciu z okolia ako hybnú silu k tvorbe. Intenzívne vnímame, že sme súčasťou celku a zaznamenávame jemnejšie prejavy energií. Otvára sa nám poznávanie ďalších zmyslov. Analytická myseľ ustupuje pred tlakom väčšieho celku a jeho cieľov. Naše konanie podlieha intuícii ako volaniu vyšších zámerov.

3.     Mentálna úroveň. Tu čas prestal platiť. Nie je možné rozlíšiť minulosť, ani budúcnosť. Začíname vnímať fenomén prítomného okamžiku. Obmedzenia priestoru sa začínajú deformovať. Je to projekčná kancelária duchovných zámerov. Na tejto úrovni sa z duchovných predsavzatí stávajú konkrétne návody na realizáciu v nižších úrovniach. Tu sme schopní jasne transformovať duchovnú dokonalosť do prejavu v emočnej a fyzickej úrovni. Časopriestor je pre nás len výzva k tomu, ako ho správne sformovať, aby splnil naše očakávania. Zmysly pre nás nie sú dôležité, lebo vieme, že si môžeme vyberať z veľmi širokej škály. Analytická myseľ je len nástrojom, ktorým pôsobíme k osohu vlastného stvorenia. Stáva sa tiež jedným s receptorov, ktorým overujeme správnosť svojej tvorby.

4.     Duchovná úroveň. Táto úroveň je súčasťou vôle. Je to jej prejav v najjemnejšej možnej forme. Čas a priestor nejestvujú, pretože duchovná úroveň je prostredie, v ktorej sa časopriestor nachádza. Toto je úroveň, kde sa zámer vôle prvýkrát prejaví úplne kompletný. Preto v tejto úrovni je možné vnímať absolútne všetko od počiatku po posledný dôsledok. Je to projekcia vôle. Existuje tu len TERAZ. Vznášame sa v nekonečne jediného bodu stvorenia.

Pre komplexnejšie pochopenie štyroch úrovní a ich prepojení si môžeme pomôcť podobenstvom.

Predstavme si tvorbu na duchovnej úrovni ako pohyby plynu, napríklad našu atmosféru, teda to, čo voláme vzduch. V tomto vzduchu sa vznáša jemná pavučina, ktorá sa samozrejme chveje a pohybuje tak ako do nej narážajú a unášajú ju vzdušné prúdy. Jediné vlákno tejto pavučiny chvejúce sa podľa diktátu vzdušných prúdov je mentálny prejav tvorby. Pavučinka je ale tvorená z viacerých vlákien a tie sa navzájom prepletajú. Každý takýto dotyk, preloženie alebo pretkanie vlákien je prejav tvorby na emočnej úrovni. Nuž a tieto skupiny vlákien sa uzlia a vytvárajú menej alebo viac komplikované uzlovité útvary a to je fyzický prejav stvorenia.

Všetky tieto úrovne stvorenia vychádzajú z jediného zdroja – z vôle. Pýtate sa, kde v podobenstve je tá vôľa? Nuž, to je to, čo svojim fúkaním spôsobuje vzdušné prúdy.