Existuje len to, čo pozorujeme, pozorujeme len to, čomu veríme

22.03.2011 09:40

Všimli ste si jeden obyčajný nevtieravý, no zato neodškriepiteľný fenomén v našom vnímaní? Ide o veľmi starú známu vec, no napriek tomu je veľká skupina ľudí, ktorá sa tvári, akoby toto pravidlo platilo ojedinele. Mýlia sa však. Toto pravidlo výnimky nepozná. Aké pravidlo? Pravidlo, že jestvovať môže len to, čomu veríme.

            Nebudem sa motať vo „vedeckej“ úrovni, aby som nepoplietol vzdelaných jedincov, že najnovšie poznatky vedy chcem zneužiť na balamutenie laikov. Poďme na to ľudovejšie. Spomínam si na príbeh pôvodných obyvateľov amerického kontinentu, ktorí nevideli španielske lode na mori. Vraj ide o skutočný príbeh. Vtedajšie vnímanie okolia, resp. morského horizontu nebolo naučené rozpoznávať také objekty. Ide o učebnicový príklad, ako sa náš mozog spolieha na naučené modely vyhodnocovania vonkajšieho pozorovania. Ľudia vtedy proste neočakávali, žeby niečo také veľké mohlo plávať po hladine, respektíve sa vznášať na nej a preto mozog odmietal takýto objekt zaznamenať. Šaman, ktorý komunikoval s duchovným svetom a teda jeho myseľ bola učená vnímať bez posudzovania, spozoroval tieto objekty a naučil ich vidieť aj ostatných. Nemusíme chodiť do minulosti, ani ďaleko od domova. Vidíme to denne. Všetci priekopníci fungovali a fungujú na podobných „šamanských“ princípoch. Nedajú sa ovplyvňovať spoločensky prijatými normami pozorovania a jednoducho sa len dívajú. Pokiaľ dokážete oslobodiť svoju myseľ od predsudkov, uvidíte veci, ako uvideli Jules Verne, Albert Einstein, Leonardo da Vinci,  a veľa iných. Koľkí sa im smiali? Kto si pamätá mená tých posmeškárov? Viem, znovu som použil mená vizionárov, ale len preto, aby som bol zrozumiteľnejší. Videl som tiež úžasný seriál o živote Louisa Pasteura. Raz publikoval poznanie, že proces kvasenia je dielom mikroorganizmov. Vzdelaná opozícia sa nešla dorehotať nad predstavou „malých zvieratiek“, ktoré pracujú pre blaho človeka. Počujete? Nie? Máte pravdu, už sa nikto nerehoce. Čudné a vzdialené príklady. Mohol by som použiť napríklad príbeh mladého chlapca, ktorý roky spolu s otcom a bratmi obchádzal na chodník padnutý betónový kváder. Nezriedka pri prechádzaní otec prehodil: „Mali by sme ten balvan už niekedy odvaliť, nech tu nezavadzia.“ Keď sa chlapec ponúkol, že ho odvalí rukami, všetci sa smiali. On to nechápal, ani ho totiž nenapadlo, žeby to nebolo možné. Na doberanie od bratov sa do toho pustil a.... kameň rukami odvalil. Nastalo ticho a potom dlhú chvíľu chlapi rozmýšľali, čo si nevšimli, že pokladali za nemožné kameň odvaliť holými rukami. Toho chlapca ale nepoznáte, no možno si spomeniete na iné zážitky, ktoré sú chlapcovmu veľmi podobné. Skúste načrieť do športových výkonov, cestovateľských objavných dobrodružstiev, či vedeckých vynálezov. Všetko, čo sa dokázalo prvý krát bolo pred tým nemožné. Viem, dnes sme opatrnejší v posudzovaní, čo je možné a čo nie, ale stále nie dosť. Stále sa objavujú duchaplné odsúdenia priekopníckych myšlienok, ktorých pôvodcovia si myslia, že väčšinu vedomostí už vedia alebo ich nájdu na webe. Múdry raz dávno povedal: „Viem, že nič neviem.“ Dnes múdri možno majú chuť povedať“ „Čím viac vieme, tým sme z toho sprostejší.“ O sprostých písať nebudem, pretože tí odjakživa vždy vedeli všetko.

Je úžasné, že žijeme v dobe naozaj prevratných objavov a ľudská myseľ odhaľuje tajomstvá vesmíru krok po kroku. Evolúcia nášho vedomia nám priniesla uchvacujúcu schopnosť logického úsudku. Naše racionálne schopnosti vyrástli do gigantických rozmerov siahajúcich po počiatku vesmíru. Práve tá veľkosť sa stala pomníkom poznania. Ostali sme stáť. Rozum rástol totiž na úkor viery. Jednu zaslepenosť sme vymenili za druhú. Presviedčanie, že nemôžeme pochopiť svet, ktorý stvoril boh nás terorizovalo a utláčalo. Bránime sa teda formou zaslepeného pitvania vesmíru a odmietame pripustiť, že jestvuje niečo, čo našim rozumovým nástrojom bude navždy unikať. Čo je na tom paradoxné? Pôvodca dogmatického teroru zdravého rozumu, ktorý sa prezentuje vynucovaním slepého nasledovania nedokázateľných tvrdení je ten istý, ako pôvodca dogmatického teroru duchovného videnia, ktorý sa prezentuje psychotickým odmietaním plánovaného stvoriteľského princípu  vesmíru.

Obidva postupy sú založené na rovnakých princípoch myslenia. Odmietanie.

Veriaci v boha odmieta porovnávať schopnosti ľudskej mysle s božou mocou.

Fanúšik racionálneho videnia odmieta pripustiť, že počiatok a zmysel vesmíru je plánovaným rozhodnutím duchovného vedomia.

Odhalenie všetkých tajomstiev nám pláva pod nosom a narážame doň čelom, až sa nám iskrí v očiach. Stačí len zmeniť pravidlá pozorovania.

Dnešné: odmietaj a rozdeľuj nahraďme jednoduchým: prijímaj a spájaj.

            Uveďme si iba jeden príklad spájania. Predstavme si, že lekár, znalec medicíny bude mať úzku spoluprácu s ezoterickým liečiteľom. Lekár, ktorý analytickým procesom preverí stav ľudského tela a posúdi jeho chemickú vyváženosť, či mechanickú funkčnosť diagnostikuje disharmóniu funkcie, ale nevie nájsť jej príčinu. Vypíše teda sprievodný lístok ezoterikovi. Ten dostane veľmi presnú definíciu kde a aká nevyváženosť sa prejavuje v tele pacienta. Posúdi plynulosť prúdenia energie z pohľadu karmických dôsledkov a navedie človeka k zmene jeho správania, ktoré prispeje k harmonizácii. Odporučí cvičenia tela i mysle, upozorní na prípadné zhubné myšlienky. Lekár doplní chemickú podporu a odstráni mechanicky prípadné dôsledky poškodzovania. Ideálne? Pusté vymýšľanie? Kdeže, denná realita pre viaceré kultúry, o ktorých my nemáme ani poňatia napriek tomu, že žijú na jednej zemi spolu s nami. Podľahli sme spupnej márnosti pýchy a žijeme v naivnej predstave, že celý svet môžeme vidieť v televízii. Jediné, na čo tam však opakovane narážame je naša vlastná obmedzenosť.

Lekár, ktorý nemá cítenie ezoterika neodhalí pravú príčinu ochorenia.

Ezoterik, ktorý nemá vedomosti lekára, nedokáže dôsledne vyliečiť ochorenie.

Dnes žijeme v zázračnom čase, kedy sme dosiahli tak vysoký stupeň poznania, ktorý nám opakovane potvrdzuje obmedzenosť našich piatich zmyslov. Nástojčivo sa nám hlási nutnosť odhaliť aj tie ostatné zabudnuté zmysli, ktoré sme z istých dôvodov v sebe zapreli.

Naučme sa pozorovať, aby sme dokázali uveriť! Pretože len tomu, čo pozorujeme, môžeme uveriť.

Naučme sa uveriť, aby sme dokázali pozorovať! Pretože len to, čomu veríme, môžeme pozorovať.

Neveríte? Tak potom je jasné, že všetko, o čom som tu písal, jednoducho neexistuje.