Ešte pred tým pár slov

01.06.2011 15:22

Úvodom k opisu koncepcií nasledovných meditácií chcem vyjadriť pár pripomienok. Návod na vlastnú meditáciu, teda nie vedenú meditáciu, je „koncepcia“. To znamená, že používať tento návod – koncepciu má isté konštruktívne pravidlá:

·         Každú koncepciu si pozorne prečítajte aj opakovane

·         Neučte sa ju zbytočne naspamäť, snažte sa pochopiť, čo je tam písané. Myšlienky, na ktoré sa chystáte meditovať, musíte najprv tkz. intelektuálne prijať. Znamená to spracovať ich vo vlastnej podmienenej mysli. Pochopiť ich a dokázať si aspoň obrazne predstaviť praktické uplatnenie tých myšlienok vo vlastnom živote

·         Nepíšte si žiadne ťaháky. Je absolútne kontraproduktívne sedieť v meditačnej polohe, mať pred sebou ťahák s myšlienkami, o ktorých chcete meditovať a keď si v priebehu meditácie nebudete vedieť spomenúť, otvoríte jedno očko a mrknete na ťahák. To nie je meditácia, to je mrmlanie v sediacej polohe

·         Práve premýšľanie o myšlienkach, ktoré ste prijali je vlastná meditácia. Toto bádanie Vás dovedie ku vlastnej metóde, vlastnému meditovaniu. Snažte sa skladať tie myšlienky tak, aby do seba zapadali k Vašej spokojnosti. To je práve to skutočné prežívanie poznania.

·         Pokiaľ si bez problémov pamätáte myšlienky a viete si ich zopakovať, je to v poriadku. Pokiaľ si ich akoby nepamätáte a musíte si spomínať, je to rovnako v poriadku. Tým dokončujete intelektuálne prijatie alebo v meditácii tvoríte vlastné poznanie. Tvorte, spomínajte, hľadajte logické prepojenie medzi nimi, aby z jednej vyplynula druhá. Pomáhajte si obrazmi, ak treba alebo asociáciami. Takáto koncentrácia na samotné myšlienky je proces meditácie.

·         Nevracajte sa k pôvodnému textu koncepcie, pokiaľ ste s vlastnou meditáciou spokojní. Pokiaľ máte pocit, že Vám tam niečo chýbalo, pokojne si znovu prečítajte text koncepcie.

Meditácia má mať svoj „formálny začiatok a koniec“. Zvyknite si na jednoznačný stereotyp na úvode a na konci, no počas meditácie je to už vecou vášho vlastného vnútra a to je slobodné. Úvodný stereotyp je len signálom pre podmienenú myseľ, ktorý jej oznamuje: „Zmĺkni, prosím!“ Taktiež záverečný stereotyp šepká podmienenej mysli: “Sme späť, si na rade.“ Ona bola všetkého svedkom, ale nie účastníkom. Všetky nové vedomosti a skúsenosti môže teraz plnohodnotne využívať v podmienenom svete.