Drahí priatelia!

Máme pocit, že sme zazreli cestu ku skutočnej slobode. Čítame veľa kníh a publikácií o duchovnom rozvoji, transformácii, zmene myslenia, ale stále nemáme jasno v tom, ako vlastne začať realizovať tie idey. Zúfalo túžime po rade, no náš zdravý rozum často odmieta dôverovať tým "zázrakom na počkanie". Už, už si myslíme, že práve tamten človek je hoden nasledovania, no vzápätí nás nejaká neviditeľná ruka zastaví a my váhame. Raz oprávnene, pretože racionálny pohľad odhalil plytkosť prejavu, za ktorým stojí rovnako hľadajúci, no možno viac pomýlený človiečik. Inokedy váhame bez toho, aby sme si dokázali naše obavy zdôvodniť. Veľa krát sa proste len odmietame identifikovať s konkrétnou skupinou, či organizáciou.  Je to aj Váš prípad?

Výborne, to ma upokojuje, aspoň si nepripadám tak veľmi opustený, ako na začiatku svojej cesty :-)

Som z mäsa a kostí, presne takou ľudskou bytosťou, ako Vy. Rozvíjam sa ako karmický sprievodca a to Vám je už skutočný „kúsok mystiky“. Nezabúdam však na to, akým modelom som premýšľal skôr. Nezaťažujem sa tradíciami, ani symbolmi. Snažím sa len priateľsky odovzdať ďalej to, čo som pred tým tak zúfalo hľadal.

Pýtajte sa ma na to, na čo túžite dostať odpoveď. Neexistuje hlúpa otázka, len hlúpa odpoveď. Moje odpovede pôjdu z Vášho vlastného vnútra, a preto ich ľahko rozpoznáte. Budú sa Vám zdať známe. Neriešte, ako je to možné (to je tá mystika sprievodcu), proste to využite a verte mi, že ak prekonáte prvý krok k oslobodeniu vlastnej mysle, budete sa nad touto záhadou chápajúco usmievať.

Pokiaľ Vám je anonymita zatiaľ milšia, nedávajte mi na seba kontakt a ja Vašu otázku s mojou odpoveďou zverejním tu na webe. Uverejňujem aj otázky, ktoré ma zaujmú a môžu byť osožné širšiemu okruhu ľudí, ak si teda naopak neprajete zverejnenie otázky, priamo v správe ma na to upozornite. Štandardne však ide o komunikáciu e-mailom medzi mnou a pýtajúcim sa. Odošlite mi Vašu otázku pomocou formulára v zložke "Pýtajte sa" a ja sa Vám pokúsim ukázať smer, ktorým sami nájdete odpoveď J

Veľa šťastia!

Vaše otázky - pripomienky a pod nimi naše tipy na zamyslenie

Meditacia je fajn.Jedine co mi tak troska prekaza, alebo vadi, aj ked viem, ze to nie je podmienka, ale velmi tazko sa hlada navod ako meditovat inak ako vo fyzickom klude. Kedze sa jedna o slobodu mysle je uplne jedno v akom fyzickom vytazeni je telo, no nie? ide o to: clovek je v stave, v ktorom neciti priputanost k telu, je teda uplne jedno ci "nejake telo" sedi so skrizenymi nohami s dlanami opacne otocenymi na stehnach so spojenym ukazovakom a palcom, alebo v absolutnej fyzickej zatazi pri behu, ci na bicykli alebo pri prekonavani prieplavu La Manche, alebo pri napchavani sa pecenym bravcovym a americkymi zemiakmi... telo je telo, mysel je mysel.

 To je pravda, meditácia je len sústredenie, takže niet čo dodať. Vyťaženie pri športe –napr. cyklistike- je typickým príkladom  meditácie, Problém môže nastať v tom, že veľa ľudí si to popletie a myslí si, že to ten šport prináša oslobodenie, či stav eufórie alebo prísun nejakých úžasných nápadov alebo čohokoľvek, čo krásneho človek pri tom prežíva. Čaro je v tom, že oslobodenie prichádza z vnútra a ostatné je len technikou, ako sa k tomu dostať. Po záblesku slobody prichádzajú rozhodnutia. Pokiaľ sa im vyhýbame, uviazneme... ale s nespokojnosťou sa dá žiť, dokonca sa z nej dá vytvoriť vlastná modla. Meditácia v sede v lotosovom kvete má okolo seba  vytvorenú určitú mystiku a je to možno preto, lebo ten človek, čo sa už posadí do sedu, spojí palce s ukazovákom je jasne rozhodnutý, čo chce a nespája si to so žiadnym alibi, ktoré by mu pomohlo vysvetliť, prečo to vlastne robí. Ľudský strach, čo plodí nedôveru je však taký silný, že už aj v tejto metóde sú úspešní bludári.

 Žiaden strach. Bicykluj sústredenejšie, všímaj si pohyb každého svalu, mysli len na svoj pohyb, ktorý je v harmónii s bicyklom, všetky ostatné myšlienky musia len prefičať okolo Teba. V tej chvíli si len Ty, bicykel a terén, ktorý prekonávaš, každá bunka v Tvojom tele žije len preto, aby splynula s pohybom. Ani cieľ nie je dôležitý. Splynieš s tým pohybom a neriešiš, či je to naveky alebo nie. Nepotrebuješ cieľ, len prežívať dokonalosť pohybu, ktorá Ťa čistí. Precítiš energiu, ktorú vydávaš a každým nádychom naberáš novú čistú silu, ktorá Ťa premýva ako prameň.

Ak dokážeš splynúť s týmto pohybom a zažiješ naplnenie tou chvíľou, tým momentom, možno Ti raz na nejakom vŕšku pri oddychu skrsne v hlave rozhodnutie... a to poslúchni!

 Toť meditácia a jej plody...

Meditujem. Pravidelne. V sediacej polohe so skríženými nohami. Meditácia mi netrvá ešte veľmi dlho, cca 20-30 minút. Ešte stále sa niekedy potrebujem pohnúť a posunúť nohy do pohodlnejšej polohy. A niekedy sa mi ani veľmi nechce sedieť a upokojovať myseľ, ale urobila som rozhodnutie, že budem meditovať pravidelne a zodpovednosť k tomuto rozhodnutiu ma nepustí. A keď sa chcem "uliať", spoľahlivo ma donúti toto rozhodnutie splniť.
Niektoré sedenia sú fajn a cítim sa po nich dobre a "čisto". Ale v poslednom období sa mi stáva, že sa mi buď vôbec nič neudeje, alebo sa vo mne ozývajú zlé emócie.
Včera som sa zachovala veľmi sebecky a necitlivo voči svojmu partnerovi. A ten pocit hanby a ľútosti, že som nebola pozorná a citlivá vo mne stále pretrváva. Nepomohla mi ani meditácia, na ktorú som sa spoliehala, pretože som si myslela, že po meditovaní sa na celúskutočnosť pozriem s odstupom. Nepodarilo sa mi to. Ten pocit je vo mne stále. Mám chuť všetkým vykričať aký som zlý človek, ako mi je to ľúto, že som ublížila druhej bytosti, ako ma to bolí...
Mám strach, že sa mi nepodarí byť lepšou a citlivejšou a pozornejšou, mám strach, v noci sa budím a neviem zaspať, pretože mi hruď zviera úzkosť...

 

Napadla mi krásna metafora. Skúsme si v tejto etape vyložiť meditáciu ako posilňovanie mysle, pretože v istom zmysle to naozaj tak je.

Posilňovňa svalov tela je tiež spôsobom, ako svoje svaly skultúrniť, posilniť, zväčšiť, sformovať. Sú ľudia, ktorí chodia do „posilky“ len pre tento účel a očakávajú presne iba nadobudnutie krásnej postavy. Netrpezlivo sa obzerajú v zrkadle a napínavo hľadajú prejavy cvičenia na zväčšení objemu svalu. Výsledok však tak skoro neprichádza, ale čo prichádza, je bolesť. To zaručene každý, kto si skúsil cvičenie vie. Veľa ľudí to odrádza, spôsobuje nechuť a strácajú pre cvičenie motiváciu. Skončia. Skúsili len bolesť a ušli.

Sú ľudia, ktorí cvičia do úmoru, ak nevidia výsledky hneď, zvyšujú záťaž. Nestíhajú sa ani poriadne najesť, o relaxe ani nehovoriac. Prepínajú svaly, vyčerpajú sa a... skončia. V najlepšom prípade bez nutnej pomoci lekára.

Sú ľudia, ktorí pochopia, že posilňovanie svalov je iba súčasťou formovania postavy a učia sa dbať o správnu výživu, efektívny relax, zdravý a vhodný spánok. Popri tomto pochopení a rešpektovaní týchto súvislostí sa spontánne zároveň vzdelávajú. Učia sa poznať svoje telo, poznať svoj vlastný bio režim a rešpektovať ho. Obohacuje to ich postoj nie len k sebe, ale aj k okoliu. Stávajú sa z nich aktívni športovci, ktorý cez zdravé telo budujú aj zdravého ducha. Majú radosť zo svojich tréningov, stretávajú sa tam dokonca s priateľmi a tešia sa zo spoločného doplňovania a pomoci.

Nuž a nesmiem zabudnúť ani na ľudí, ktorí chodia do „posilky“, aby spevnili svoje svaly pre iný šport, napríklad futbal, stolný tenis a veľmi cielene „posilku“ využívajú k takým cvičeniam, ktoré im podporujú ich ostatné aktivity a na koniec sú ľudia, ktorí si to proste užívajú, majú z toho radosť a bavia sa tým.

Tí, ktorí to „posilky“ chodia by mi určite vedeli poskytnúť ešte viac príkladov pre motiváciu využívať takéto zariadenie. Všimla si si, že napriek tým rôznym ponímaniam, využitiam aj následkom hovoríme stále iba o tej jednej posilňovni? Rozdiel v následku cvičenia nie je v cvičení, ale v prístupe k nemu.

Meditácia je súčasťou procesu duchovného rozvoja a naozaj ju môžeme pre začiatok vnímať ako „posilňovňu mysle“. Preto sa aj meditačné techniky nazývajú pokojne aj cvičeniami.

Stále si musíme opakovať, čo je našim cieľom. Duchovný rozvoj je tvorivá práca, ako každá iná. Musíš vedieť, čo chceš vytvoriť. Musíš zistiť, aké máš k tomu podmienky. Musíš nájsť spôsob, ako to s danými podmienkami vytvoriť.

Keď sa v meditácii nič nedeje, je to preto, lebo si od nej niečo očakávala a ona Ti just nedala to, čo si chcela, pretože duchovný rozvoj nie je o tom, čo chceš, ale čo potrebuješ... J Príde čas, keď toto vyjadrenie pochopíš a od tej chvíle sa bude diať iba to, čo chceš.

Zlé emócie sa neozývajú v meditáciách, ale v Tebe. Meditáciou si ich objavila. Nič lepšieho sa Ti nemohlo stať. Už vieš, kde máš upratovať... tak sa do toho pusti. Ak si necitlivá k partnerovi, tak jednoducho s tým prestaň. Uč sa vnímať citlivejšie. Až keď to dokážeš, môže „Ťa meditácia pochváliť“ čistým zážitkom.

Ak niekto chce ujsť pred svojimi omylmi, závislosťami na sebaklame alebo sebectvom a jeho dôsledkami, tak POZOR! Meditácia je ten najhorší výber. To akoby si bankový lupič a j s lupom vybral ako úkryt väzenie.

Na záver o Tvojej úzkosti.... zbav sa jej. Je to jednoduchšie ako vyfúkať si nos. Vyhľadaj svojho partnera a priznaj sa k tomu, čo si spravila. Priznaj sa k tomu, čo cítiš. Povedz mu to. Nie je dôležité, či Ti odpustí. Dôležité je, aby si sa sama priznala k tomu, čo cítiš. Potom príde aj odpustenie... z Tvojho vlastného vnútra.

Vŕta mi to v hlave, že ako si to myslel s tou "snovou meditáciou"..prečo nie je dobré, keď meditácia prejde do spánku?..

Meditácia je nástroj použiteľný vo veľa zručnostiach mysle. V mojom kontexte som hovoril o meditácii ako o nástroji, ktorým sa učíme rozvíjať duchovnú pozornosť. Pokiaľ sa človek učí rozvíjať svoju pozornosť, cieľom je byť pozorný. Znamená to nestrácať kontrolu nad tým, čo sa deje. Byť vnímavý a aktívnym spôsobom sa podieľať na udalostiach, ktorých je súčasťou. Preto som sa vyjadril, že pri trénovaní pozornosti mysle nie je vhodné, ak pri meditácii zaspíme. Myslím tým samozrejme ľudí, ktorí spánok nemajú pod kontrolou. V meditácii, ak s ňou začíname, je prvoradé dostať pod kontrolu myšlienky rojace sa z víru rušivých emócií. Počas bežného života sme stále bombardovaní nevyriešenými, nedokončenými skúsenosťami, strachmi, pripútanosťami. Stále myslíme na to, čo bolo, na to, čo bude. V počiatkoch nácviku pozornosti sa pomocou meditácie môžeme naučiť intelektuálne pochopiť, čo znamená TERAZ. Pochopiť nekonečný potenciál tohto časového pojmu. To je úloha, pri ktorej sa najprv musíme naučiť zbaviť rušenia ilúzií minulosti a budúcnosti, teda myšlienok typu, čo všetko som pokazil, mohol som spraviť ináč, zmeškal, zanedbal alebo čo všetko sa mi môže prihodiť, ako sa to môže vyvinúť, čo všetko ma ohrozuje... v spánku strácame kontrolu úplne a to nášmu nácviku nepomáha.

Cieľom v tomto nácviku je zvýšiť svoju pozorovaciu schopnosť. Tým skvalitniť správne analyzovanie ktorejkoľvek situácie v bežnom živote. Tým potom získať čím ďalej, tým väčšiu dôveru vo vlastné rozhodnutia, ktoré neprichádzajú ako výsledok úmornej analýzy, zvažovania a modelovania rôznych možností, ale ako spontánne posolstvá. Vtedy má veľa ľudí pocit, akoby im tie správne rozhodnutia ktosi našepkával alebo ich k nim manipuloval.... a ono to býva predsa len tak trochu aj pravda.

Skús si prečítať môj článok: http://nacestemimosystem.meu.zoznam.sk/products/meditacia-zastavka-nie-je-ciel/

Možno Ti napovie aj niečo viac.

P.S.: Pokiaľ prechádzame v meditácii do spánku, kde riadime udalosti vo sne a máme aj tam situáciu pod kontrolou, znamená to, že náš stav je vysoko vyvinutý. Pozornosť našej mysle je zameraná na prítomnosť a sme aktívnym pozorovateľom energií, ktoré vieme koordinovať. Komunikujeme priamo so svojim nevedomím, ktoré má prístup k veľmi jemným prejavom mysle. V tomto stave nie je však podstatné rozlišovanie medzi bdelým a snovým stavom. Existuje aj nácvik meditácie, kde človek prenikne do svojho sna a má ho pod kontrolou. Je to nácvik určitej metódy. To je však zasa ďalšia téma.